Mikloško tam bol v pozorovateľskej misii počas volieb. Exposlanec je trestne stíhaný za narúšanie územnej celistvosti Azerbajdžanskej republiky a za ilegálne prekročenie jej hraníc. Mikloško vtedy vyjadril presvedčenie, že budúcnosť Náhorného Karabachu spočíva v istom druhu konfederácie Azerbajdžanu, Karabachu a Arménska, na spôsob Beneluxu. Zároveň uviedol, že parlamentné voľby v Náhornom Karabachu sú referendom o nezávislosti. Ešte v roku 2010 ho Azerbajdžan za tieto výroky zaradil na zoznam „persona non grata“.
Mikloško upozornil, že jeho trestné stíhanie začali, keď si svet pripomína sto rokov od arménskej genocídy. „Pápež povedal, že to bola prvá genocída v 20. storočí. Je to pre mňa nepochopiteľné,“ povedal Mikloško s tým, že v Náhornom Karabachu boli aj americkí senátori i ruskí poslanci. „Oni si vybrali mňa. To je divné,“ zdôraznil s tým, že jeho trestné stíhanie súvisí s výročím genocídy. „Vždy som tvrdil, že tento región je hranica kresťanského sveta v Európe. Keď Európa pustí Náhorný Karabach, iný svet začne valcovať v Európe,“ dodal.
Náhorný Karabach je územie v Azerbajdžane, ktoré prevažne obývajú Arméni. Na jeho území bola vytvorená v roku 1991 Náhorná karabašská republika, ktorú väčšina štátov neuznala. Arménsko a Azerbajdžan vedú o toto územie spor.
