a ukazovák mal ešte od krvi, ktorou napísal svoje vyznanie lásky. Ešte žil, takže sanitka ho rýchlo odviezla do nemocnice.
Vo väznici v Nanterre nikoho Davidov pokus o samovraždu neprekvapil, lebo všetci mali pocit, ako keby pomaly prichádzal o rozum. Opakoval tie isté vety, robil tie isté gestá a očividne nevnímal okolitý svet. Od chvíle, čo sa ocitol vo väzení, prenasledovala ho fixná idea: chcel vedieť, na ktorom cintoríne je pochovaná Emmanuelle, jediná láska jeho života, ako tvrdil. Vedeniu väznice napísal niekoľko listov, aby sa dozvedel, kde sa nachádza jej hrob. Ako keby zabudol, že on sám ju pred desiatimi mesiacmi zabil.
Dráma sa odohrala vlani, 5. septembra, v malom byte na predmestí Paríža, kde David a Emmanuelle žili spolu takmer tri roky. S nikým sa nestýkali a tí, čo ich dobre poznali, vedeli, že majú na to dôvod. Ich dovtedajší život bol jednou veľkou skúškou. Spoznali sa v slobodárni a rozhodli sa, že budú spolu žiť. David si našiel zamestnanie ako nočný strážnik a Emmanuelle pracovala v istej obchodnej firme. Materiálne sa mali dobre, no napriek tomu niečo v ich vzťahu neklapalo.
Po nejakom čase sa ukázalo, že David žije v strachu z blížiacej sa katastrofy. Emmanuelle sa posťažovala blízkym, že jej priateľ nepozná ani chvíľu pokoja a žije v ustavičnom strachu. Len čo sa oneskorila, David sa bál, či sa jej niečo nestalo alebo či nemá milenca. Situácia dospela do takého štádia, že Emmanuelle sa koncom leta rozhodla, že odíde. To však nebolo až také ľahké. Niekoľkokrát sa pokúsila porozprávať s Davidom, no ten reagoval s takým odporom, že sa toho vzdala. Preto si povedala, že si nájde byt a odíde tajne.
Vo štvrtok 4. septembra boli doma a susedia neskôr vypovedali, že počuli z ich bytu hádku. Emmauelle sa priznala, že si našla byt, ale David ju odmietol nechať odísť. Vyhrážal sa jej, dokonca sa ju vraj pokúsil aj udrieť, no Emmanuelle neustúpila. Zrejme pochopil, že nikdy neustúpi, lebo na druhý deň si kúpil pušku.
Neskôr zazvonil na komisariáte telefón a mužský hlas oznámil, že našiel svoju priateľku mŕtvu. Keď policajti prišli na uvedenú adresu, našli uplakaného Davida a mŕtvolu mladej ženy s tromi ranami v hlave a krku.
David sa okamžite priznal, že nezniesol pomyslenie na život bez Emmanuelle, no nevedel upresniť, kedy v ňom skrslo rozhodnutie zabiť ju. Bol obvinený z vraždy a uväznený, no od prvého dňa pobytu vo väzení sa jeho duševný stav začal rapídne zhoršovať a vyvrcholilo to 10. marca pokusom o samovraždu.
Lekári však zistili, že jeho rany sú len povrchové, ale na druhej strane jeho psychický stav si vyžaduje hospitalizáciu a umiest¬nili Davida do špeciálnej izby s prísnymi bezpečnostnými pravidlami. Ošetrovatelia súcitili s pacientom, no nemohli sa zbaviť dojmu, že jeho „bláznovstvo“ je len hrané. Možno preto mu nevenovali dostatočnú pozornosť, takže im celkom uniklo, že David sa snaží uvoľniť mreže na oknách svojej izby, čo sa mu napokon aj podarilo. Po zviazaných plachtách sa spustil z poschodia a utiekol.
Na jeho útek sa prišlo až ráno, lebo nik ho neprišiel v noci skontrolovať. Zato v noci jednému mužovi, ktorý býval v činžiaku v susedstve nemocnice, niekto neskoro v noci zazvonil. Keď otvoril, s prekva¬pením uvidel pred dverami stáť mladého muža, oblečeného len v py¬žame. Ospravedlnil sa a vysvetlil, že sa mu zabuchli dvere, je sám doma a poprosil, či by si mohol požičať nejaké oblečenie. Muž mu vyhovel a niečo mu naozaj požičal.
Na polícii zatiaľ panoval od rána veľký ruch. David sa ukázal nielen ako človek, ktorý dokáže vraždiť, ale aj ako simulant. Aké má úmysly, čo hodlá urobiť na úteku? Podľa jeho výpovede sa zdalo, že je ohrozených viacero ľudí. Predovšetkým rodina jeho nebohej priateľky, ktorú obvinil, že podnecovali Emmanuelle, aby od neho odišla. Potom susedia, ktorí svedčili proti ne¬mu. Vyšetrovatelia našli v Davi¬dovom spise niekoľko listov, v ktorých sa snažil dozvedieť, kde je Emmanuelle pochovaná, čo sa však očividne nedozvedel. Teraz však by sa to mohol dozvedieť…
David naozaj obišiel všetky cin¬toríny v okrese, kde sa Emmanuelle narodila, až nakoniec našiel po dvoch dňoch ten pravý cintorín. Správca mu povedal, kde nájde hľadaný hrob, no len čo David odišiel, okamžite zatelefonoval na políciu, že David je tam. O chvíľu už dorazilo na cintorín niekoľko policajtov a zneškodnili Davida pri hrobe Emmanuelle. „Chcel som na jej hrobe spáchať samovraždu,“ vysvetlil na komisariáte. V jeho vreckách sa naozaj našli žiletky. „Emmanuelle bola najmilšie dievča, aké som poznal,“ dodal.
Súdna porota bude musieť teraz rozhodnúť, či je David naozaj blázon. Blázon z lásky a zár-mutku…
Pch
