MACOCHA A SMRŤ!
Novočerkask, hlavné mesto donských kozákov, sa zriedka dostane na prvé stránky celoruských novín. Začalo sa však veľa o ňom hovoriť, keď v novembri v roku 1999 Svetlana Tarasovová, manželka miestneho starostu a hviezda miestnej televízie, zastrelila svojho 10-ročného nevlastného syna. Potom jeho telo odviezla v kufri auta a zakopala v lese. Všetci sa pozastavujú nad tým, ako mohla táto žena zastreliť chlapca náhodou, ako uznal súd, skôr to bol zámer, tvrdí chlapcova matka.
Nikolaj Ivanovič Prisažňuk má za sebou peknú kariéru v miestnej administratíve. Starostom Novočerkaska sa stal ešte za Gorbačova. V auguste 1991 prozreteľne podporil Jeľcina, a nielenže si udržal kreslo, ale ešte ho aj vyznamenali za ,,Zásluhy o vlasť“. Od patriarchu celého Ruska dostal Rád svätého Vladimíra za to, že za jeho pôsobenia pribudli v meste tri nové pravoslávne kostoly. V roku 1994 Prisažňuk, ktorý bol už dlhé roky ženatý, sa zoznámil s vtedy 32-ročnou Svetlanou Tarasovovou. Táto žena už mala za sebou jedno nevydarené manželstvo. Jej prvý manžel však nebol len tak hocikto, bol to syn politického dôstojníka na kozmodróme Bajkonur. Ibaže jeho hlavnou činnosťou bolo opíjanie sa s partiou kamarátov. A tak Svetlane zostali na potešenie iba alimenty na syna Artioma.
Tarasovová začala pracovať v novočerkaskej televízii. Zakrátko dostala za úlohu pripraviť rozhovor so starostom mesta. Zapáčili sa navzájom a onedlho sa začali spolu stýkať pravidelne. Lenže starosta sa s rozvodom veľmi neponáhľal. Najskôr vyhral voľby, potom dokončil stavbu okázalej vily. Napokon na jar 1997 sa rozviedol s prvou manželkou Galinou a v novembri sa oženil so Svetlanou. Svadba sa konala už v novej vile. Takmer presne o rok v tom istom dome zomrel jeho syn.
Svetlana a knieža Albert
Zatiaľ však idyla trvala. Väčšina mužov závidela starostovi mladú atraktívnu ženu. Svetlana Tarasovová, hoci ťažko nazvať jej krásu klasickou, vždy mala u mužov úspech. Keď Prisažňukovci trávili svoju prvú dovolenku v Paríži, pekná Ruska padla do oka samému kniežaťu Albertovi z Monaka. Starosta aj jeho žena neskoršie tvrdili, že knieža sa do nej zaľúbil. Nesporné je, že sa okolo nej krútil, čo je dokumentované na fotografiách, a možno sa ju aj pokúšal zviesť.
Po návrate do Ruska sa však Prisažňuk mohol žartovne vystatovať, že jeho žena odmietla knieža, lebo chce iba jeho.
Materiálne sa mladomanželom darilo veľmi dobre. Pre Svetlanu sa aj kariéra v televízii vyvíjala sľubne, takže idyla mohla trvať ďalej. Lenže pani starostovej nedal spávať Prisažňukov syn z prvého manželstva, Denis. Najväčší rival v boji o manželovu lásku.
Odstrčený syn
Denis mal 9 rokov, keď si jeho otec našiel inú ženu. Pre chlapca to bol doslova šok. Nechápal, čo sa vlastne stalo. Vyše dvoch mesiacov vyčakával na otca, veril, že sa k nim vráti. Prisažňuk sa ocitol v novej situácii. Jeho kontakty so synom prakticky prestali. Vtedy už Galina nevydržala. Prišla bez ohlásenia na mestský úrad a tam, verejne, pred cudzími ľuďmi spustila:
„A čo ty, Nikolaj Ivanovič, vystrájaš? Vôbec si neuvedomuješ, že Denisa zanedbávaš a ako mu je smutno za tebou?“
Je možné, že matka nevedomky a nechtiac sama postrčila syna do náručia smrti. Lenže ako to mohla tušiť? Nikolaj Prisažňuk teda pozval syna k sebe, aby sa zoznámil s macochou. Denis sa nikdy nepriznal matke, že Svetlana je k nemu surová a často kričí naňho aj bez príčiny. Možno mlčal preto, lebo sa bál, že by ho nepustila k otcovi. Napriek tomu, že Denis nemal macochu rád, chcel sa s ňou priateliť. Gazdiná, ktorá viedla domácnosť Prisažňukovcom, povedala:
„Denis sa veľmi chcel dostať do Svetlaninej priazne, ale ona ho odstrkovala od seba. Dokonca aj keď bol veľmi poslušný, znervózňovala ju sama jeho prítomnosť.“
V škole sa o malom Prisažňukovi vyjadrovali v superlatívoch. Jeho učiteľka Valentina Afanasievová tvrdí, že učila už veľa detí, ale také schopné a pracovité dieťa ako Denis sa vyskytne iba zriedka. Aj deti v triede cítili, že je rodeným lídrom, preto si ho zvolili za predsedu triedy.
Chlapec bol veľmi ambiciózny, všetko chcel urobiť najlepšie, ako vedel. Týkalo sa to rovnako učenia v škole, ako hry na klavír alebo angličtiny.
Nešťastná náhoda?
Denis Prisažňuk zomrel 5. novembra, v čase krátkych jesenných prázdnin, ktoré mávajú deti v Rusku. Dva dni predtým šiel na návštevu k otcovi. Keď sa nevrátil k matke v dohovorenom termíne, Galina Stepanovna spustila poplach. Starosta ani nevedel, že jeho syn sa stratil. Svetlana tvrdila, že odišiel z ich domu a ani sa s ňou nerozlúčil. Večer televízia, v ktorej pracovala aj starostova žena, ohlásila zmiznutie chlapca, a Galina už vtedy mala tušenie, že syna viac neuvidí.
Na druhý deň pri výsluchu na polícii Svetlana Tarasovová už nevydržala. Priznala sa, že sa jej stala ,,nešťastná náhoda“. Macocha a nevlastný syn sa údajne pohádali pre to, že televízor šiel príliš hlasito.
„Hodil sa na mňa a ja som ho odstrčila. Udrel sa hlavou o roh stola a omdlel.“
Potom tvrdila, že má ,,diery“ v pamäti. Len slabo si spomínala, že chlapcovo telo sa zrazu ocitlo v jej aute a potom ho hodila kdesi do vody. Po Novočerkasku sa roznieslo, že starostova žena je uväznená. Dokonca aj Rusi, ktorí si začali zvykať na množiace sa vraždy, boli otrasení. Nešlo predsa o gangsterské vyrovnávanie účtov, ale o vraždu nevinného dieťaťa, ktorú spáchala krásna žena, obľúbená azda u všetkých televíznych divákov. Na druhý deň Tarasovová predstavila svoju ďalšiu verziu.
„V istej chvíli som vošla do detskej izby a videla som, že Denis sedí na gauči a v rukách má otcovu pištoľ.“
Podľa jej slov chlapec vzal kľúče z otcovej pracovne a napriek zákazu otvoril skriňu s poľovníckymi zbraňami.
„Povedala som mu: ,,Dávaj pozor, môže byť nabitá.“ A Denis odpovedal: ,,Hneď uvidíme.“ A natiahol kohútik.
Svetlana tvrdila, že ju to šokovalo, lebo Denis už raz prestrelil strop a dvere do spálne. Chytila pištoľ a potiahla, zatiaľ čo chlapec ťahal z druhej strany. Vtom zbraň vystrelila. Svetlanu to doslova omráčilo. Keď sa spamätala, Denis ležal na gauči mŕtvy, v kaluži krvi.
Bola som v šoku
Chlapcovo telo zaniesla do garáže a vložila do kufra ich daewoo espero. Zamierila k dedine Donskoj. Odtiaľ pochádzala jej matka a Svetlana celé okolie dobre poznala. Vedela, kde hľadať miesta, kam nikto nechodí. Zastavila pri lese, vykopala jamu a Denisa zasypala zeminou. Všetko, aj očistenie krvi v kufri jej netrvalo dlhšie ako hodinu.
„Stratila som hlavu,“ vysvetľovala neskoršie na polícii. „Nevedela som, čo robím.“
O dva dni neskoršie chlapcovo telo vybrali zo zeme. Lekári potvrdili, že smrť nastala okamžite. Guľka vnikla spredu, pod ľavým okom. Vzadu mu vytrhla takmer polovicu hlavy.
Podľa pravoslávnej obyčaje chlapca oplakávali celú noc v kostole svätého Michala. Ráno sa do kostola ani nedalo vojsť. Celý Novočerkask sa chcel rozlúčiť so starostovým zavraždeným synom. Po meste začali kolovať najfantastickejšie klebety. Jedna z nich hlásila, že Denis bol zavraždený na príkaz mafie, ktorá chcela takto potrestať Prisažňuka za neposlušnosť. Tarasovová vraj mala vziať vraždu na seba, lebo gangstri jej pohrozili, že ak neposlúchne, zabijú aj jej syna Artioma. Polícia však nemala nijaké pochybnosti, že spúšť stisla Svetlana. Otvorenou otázkou zostávalo iba to, či to bola nešťastná náhoda, alebo plánovaná vražda. Nikolaj Ivanovič veril, že to bolo to prvé.
V máji zasadal súd v Rostove nad Donom a Svetlana Tarasovová bola odsúdená na tri roky straty slobody podmienečne. Obyvatelia Novočerkaska sa rozdelili na dve skupiny. Jedna prijala verdikt s úľavou, druhá s pobúrením. Sudca Vachtang Šavguladze vysvetľoval:
„Taký trest predpokladá ruský zákon za neúmyselné zabitie. Tarasovová nikdy predtým nebola trestaná a jej kolegovia z práce dali o nej veľmi dobrý posudok. Takže trest bol adekvátny a v súlade s pocitom spravodlivosti.
Galina Prisažňuková, Denisova matka, nesúhlasila s verdiktom.“
„Tarasovová zabila môjho syna zámerne, keď spal,“ tvrdila. Podľa jej názoru tá žena bola presvedčená, že ju muž zanedbáva, lebo priveľa času venuje synovi. Galina žiadala od bývalého muža a jeho ženy kompenzáciu za smrť syna vo výške 250 tisíc rubľov. Nerátala s tým, že ich dostane v plnej výške. Avšak Prisažňukovci predali svoje daewoo espero za 11 tisíc dolárov a matke vyplatili požadovanú sumu. Na ruské pomery Galina mala zrazu veľa peňazí. Časť z nich určila na založenie nadácie s menom svojho syna. Ďalšie chce použiť na advokátov a dosiahnuť skutočnú spravodlivosť.
Uzavretý prípad?
Má Galina vôbec nejakú šancu? Jurij Syrcov z prokuratúry v Rostove iba pokrčil plecami:
„Je to náhodné zabitie. Prípad je uzavretý.“
Napriek tomuto vyhláseniu prípad smrti Denisa Prisažňuka vôbec nevyzerá tak jednoznačne. Nenašli sa dva najdôležitejšie dôkazy: guľka, ktorá chlapca zabila, a poduška, v ktorej náboj musel ostať, keď preletel cez lebku. V Denisovej izbe sa nenašli nijaké stopy, krv alebo úlomky kostí ani na gauči, ani na stene. Chlapcova matka neverí ani sudcom, ani súdnym lekárom, ba ani polícii. Tvrdí, že všetci boli podplatení.
Nikolaj Prisažňuk vyhlásil, že sa z tohto dôvodu nemieni vzdať funkcie starostu. Svetlana Tarasovová sa opäť vracia do televízie. Zdá sa, že to vyhrajú aj pred odvolacím súdom.
„Moja žena nie je nijaká obluda. Verím jej!„ vyhlásil Prisažňuk.
(hh)
Čikatilo, sériový vrah zo Sovietskeho zväzu, zabil 56 žien a detí
