„Na čo potrebujeme šéfa, keď jeho povinnosti zvládneme aj my sami?“ povedali si vo švédskej softvérovej firme Crisp. Ich príklad ukazuje, že mať spoločnosť bez riadiacej osobnosti naozaj ide.
Aj vo Crisp sprvu pracovali podľa klasických firemných formúl. Každý rok medzi sebou volili nového šéfa, ktorý mal pod sebou štyridsať zamestnancov. Počas posledného takéhoto stretnutia je ale napadla inovatívne myšlienka.
„Povedali sme si: ‘Čo keby sme za nášho nového CEO nikoho nemali, ako by to dopadlo?’ Spísali sme si všetky veci, ktoré má šéf na starosti, a došlo nám, že sa vlastne prekrývajú aj s našimi povinnosťami,“ povedal vývojár Yassal Sundman v rozhovore pre BBC.
Nový pracovný model začal čoskoro sláviť úspechy. Je síce pravda, že zamestnanci majú teraz viac zodpovednosti, na stranu druhú sú ale v práci viac motivovaní, pretože vie, že ich rozhodnutia majú význam. Keď niekto z nich urobí náhodou chybu, nič sa nedeje. Všetko sa potom preberie na spoločnej schôdzi, kde má každý právo vysvetliť, prečo daný krok urobil.
„Aspoň ste urobili vec, ktorá bola v ten moment správna. Na schôdzi môžete ostatným objasniť svoje kroky a treba nás nakoniec presvedčíte, že ste konali dobre,“ pokračuje Sundman.
Dvakrát alebo trikrát do roka sa konajú štvordňové mítingy, na ktorých sa preberie všetko podstatné. Potom už je každý pracovník opäť svojím vlastným pánom a koná podľa svojej najlepšej mienky. Jediným pravidlom je „neurobiť v dome neporiadok“. Z tohto pohľadu firma funguje skôr ako dobre zorganizovaná rodina.
Našli sa však samozrejme ale aj kritici tejto inovácie. „Takáto neobmedzená sloboda môže byť chaotická. Neviete, čo máte robiť a čo je dôležité, a narážate na rozhodnutie iných ľudí. Podobný model možno funguju v malých Startup, ale nie vo veľkých spoločnostiach,“ myslí si napríklad zakladateľ úložiska Dropbox Drew Houston.
