Masaker rodiny Oatmanových pohol v päťdesiatych rokoch 19. storočia Amerikou. Ešte viac verejnosť zaujímal osud Olive Oatmanovej, jednej z dcér, ktorá vraždenie prežila a v štrnástich rokoch sa dostala medzi Indiánov.
Deväťčlenná rodina Oatmanov z amerického Illinois išla v roku 1851 vlakom do Kalifornie, keď ju prepadla skupinka Indiánov. Štyri deti a rodičia boli počas masakru zabití, prežil len šestnásťročný Lorenzo, štrnásťročná Olive a sedemročná Mary Ann. Lorenzo bol ponechaný svojmu osudu po tom, čo bol Indiánmi ubitý. Dievčatá skončili v zajatí ako otrokyne.
Po roku boli odkúpené iným kmeňom, kde si ich obľúbil náčelník a spoločne so svojou ženou ich adoptoval. Na znamenie príslušnosti ku kmeňu bola obom dievčatám vytvorené modré tetovanie. Podľa niektorých tvrdení tu mala byť Olive znásilnená a vydatá za muža, ktorému porodila dvoch chlapcov. Olive tieto fámy však neskôr poprela.
Okolo roku 1855 na osadu udrelo sucho a nedostatok jedla viedlo k smrti Mary Ann. V okolí sa pomaly začalo šíriť, že medzi Indiánmi má údajne žiť belošské dievča. Keď bola prítomnosť Olive potvrdená, za kmeňom dorazil posol, ktorý vyjednával jej návrat. Ten bol nakoniec skutočne schválený, a Olive tak bola v devätnástich rokoch voľná. Znovu sa tiež stretla so svojím bratom Lorenzom, o ktorom si už myslela, že je mŕtvy.
Verejnosť bola jej príbehom fascinovaná a v roku 1857 o nej Royal B. Stratton napísal knihu Život medzi Indiánmi. Predaje zabezpečili jej a Lorenzovi štúdium, ona sama o svojich skúsenostiach začala po zemi prednášať.
Všetko sa zmenilo v roku 1865, kedy sa vydala za rančera Johna B. Fairchild. Ten jej prednáškam urobil prietrž a spálil všetky kópie Strattonovho bestselleru. Olive za svojou indiánskou minulosťou však neurobila hrubú čiaru a okrem toho, že sa v New Yorku stretla s náčelníkom kmeňa, na upomienku pri sebe mala stále pohár s lieskovými orechmi, jedným z produktov kmeňa.
