Vyhovujú im viac Afričania?
Od referenda o vystúpení Británie z Európskej únie v júni 2016 sa občania EÚ cítia v Británii stále viac nepozvaní. Obťažovanie je na vzostupe a nenávisť priživuje samotná vláda v Londýne. Napísal to server nemeckého denníka Der Spiegel.
Sledujú ju kamery
Kedykoľvek Agnieszka Pasiecznová otvorí záclony spálne svojich detí, zistí, že na ňu civia štyri elektronické oči. Kamery na stene vzdialenej asi osem metrov pôsobia ako nemí svedkovia stíhanie. „Vidím ťa, vidím všetko,“ zakričal na ňu raz jej anglický sused.
Poľská rodina Pasiecznových sa do východoanglického mesta Great Yarmouth presťahovala za prácou pred 12 rokmi. Novo prichádzajúci sa cítili vítaní a v pokoji sa usadili. Keď Agnieszka porodila dcéru, pomenovala ju Diana po zosnulej britskej princeznej. Život bol dobrý – až do minulého leta.
Začalo to maličkosťami
„Toto je Anglicko, hovor anglicky,“ povedala jedna žena Agnieszce, keď hovorila po poľsky so svojimi deťmi. „Vráť sa do svojej krajiny,“ začula Diana v škole. Tento rok na jar potom jej sused nainštaloval na stenu prvú kameru.
A tak to ide posledných 18 mesiacov – a nielen pre rodinu Pasiecznových a nie iba v Great Yarmouth, kde takmer traja zo štyroch voličov hlasovali za brexit, čo bola takmer najvyššia podpora v celej krajine.
Univerzity sa vyhýbajú prijímaniu profesorov zo Španielska či Holandska. Banky odopierajú pôžičky, vlastníci nehnuteľností nezákonne požadujú predloženie britských pasov. Naprieč krajinou sa ľudia s rumunským, litovským či iným prízvukom stretli s tým, že im vymlátili okna. A britská vláda tomu vôbec nebráni. Od začatia rokovaní o brexite používa kabinet premiérky Theresa Mayovia 3,2 milióna občanov EÚ žijúcich v Británii ako páku na Európsku komisiu, píše Der Spiegel.
Sme svedkami nespočetných prípadov, keď britské ministerstvo vnútra obťažovalo bezúhonných občanmi EÚ či požadovalo ich odchod. Rezort vždy tvrdil, že išlo o poľutovaniahodné „chyby“. Tomu ale neverí nikto z dotknutých ani Európsky parlament, ktorý začal vyšetrovanie celej veci.
„Mnohí z nás sú veľmi znepokojení,“ hovorí nemecká odborníčka na vzdelávanie Maike Bohnová. Štyridsaťdeväťročná žena sa presťahovala do Oxfordu na začiatku 90. rokov, zamilovala sa a zostala. Je hovorca iniciatívy zastupujúci občanov EÚ v Británii, ktorá sa nazýva the3million (tri milióny). Vznikla po odhlasovaní brexitu, keď sa ukázalo, že kedysi tak kozmopolitné kráľovstvo už nie je tak otvorené.
„Neistota vzrastá s každým dňom,“ mieni Bohnová. A vyzerá to, že ide o úmysel. Tón v skutočnosti udáva priamo Downing Street. Mayová ešte ako ministerka vnútra dala jasne najavo, že chce znížiť čisté prisťahovalectvo „pod 100 tisíc“. Oznámila vtedy, že chce vytvoriť „nepriateľské prostredie“ pre nelegálnych imigrantov. Išlo o rovnakú rétoriku, ktorú o tri roky neskôr rozohrali obhajcovia brexitu.
Usadiť sa v Británii je stále komplikovanejšia
Mnoho občanov EÚ, ktorí chcú istotu, žiadajú od vlaňajška o povolenie na pobyt. Podľa britskej legislatívy by vybavenie malo byť formalitou, pokiaľ dotyční žijú v krajine viac ako päť rokov. V praxi to však vyzerá inak, ako sa presvedčila 45-ročná Poľka Klaudia Orsková, ktorá prechádza byrokratickou odyseou a hrozí jej deportácie.
Vláda v Londýne uviedla, že plánuje poskytnúť občanom EÚ v Británii rovnaký prístup k vzdelávaciemu a sociálnemu systému, ako majú britskí občania. Budú si však musieť o tento prístup jednotlivo zažiadať a stratia všetky ďalšie práva, ktoré kedysi mali ako občania EÚ.
Vytvorilo by to bezpočet komplikovaných prípadov, bez možnosti odvolania na súde v Únii. Pustí späť do Británie Talianku, ktorá tam vyrástla, ale musela ísť do Talianska na dva roky sa starať o chorú matku? A čo sa stane s nemeckým akademikom v Cambridge, ktorý bude na dva roky vyslaný do Francúzska? Najmä východoeurópske vlády sa sťažujú, že Británia stále viac deportuje ich občanov v rozpore s právom Únie. Potvrdzuje to aj výskum britskej neziskovej organizácie Pomoc pre zadržiavaných imigrantov (Bail for Immigration Detainees). Podľa neho bolo od júla 2016 do júna 2017 vyhostených okolo 5300 občanov EÚ, často na základe súdneho príkazu bez možnosti odvolania. Medzi deportovaným bol nápadne veľký pomer Poliakov a občanov iných východoeurópskych krajín.
Nepriateľský postoj vlády núti mnohých k odchodu
Kvôli nepriateľstvu vlády i väčšinovej spoločnosti sa mnohí občania EÚ sami k Británii otáčajú chrbtom. Podľa britských štatistík vlani opustilo Spojené kráľovstvo viac ako 120.000 občanov EÚ a tento trend pokračuje aj tento rok.
Z Británie odišla napríklad 40-ročná Francúzka Murielle Stentzelová, ktorá žila osem rokov v Kente. „Brexit mi obrátil život hore nohami,“ hovorí. Pracovala pre audítorskú firmu, ktorá musela prepúšťať, pretože po brexitu prišla o dve veľké zákazky. Potom sa Murielle stala obeťou nenávistného slovného útoku v autobuse. Od septembra sa zdržiava v severnom Francúzsku, svoje pôvodnej vlasti, ktorú ale už takmer nepozná. „Denne sa mi cnie po Anglicku – ale nie po Anglicku roku 2017,“ poznamenala.
