Peking mlčky prešiel výročia revolúcie, ktorá stála život státisíce ľudí

1160

    Ticho je aj v médiách, na sociálnych sieťach nechala vláda spomienkam voľný priebeh.

    Pred päťdesiatimi rokmi zavelili čínski komunisti pod vedením Mao Ce-tunga ku kultúrnej revolúcii. Obežník vydaný 16. mája 1966 upozorňoval straníkov na „buržoázne živly“ v jej radoch, ktorí sa chystajú zvrhnúť diktatúru proletariátu.

    Politický boj vnútri Komunistickej strany Číny sa však zvrhol: Červené gardy zložené zo studentov neváhali mučiť každého, u koho našli zakázanú knihu či sa naopak nepreukázal straníckou legitimáciou. Na dennom poriadku boli aj verejné popravy.

    „Zničíme všetky staré idey, starú kultúru, staré zvyky vykorisťovateľských tried. Zrazíme tie pri moci, ktorí idú cestou kapitalizmu. Zrazíme reakčnú buržoáznu autoritu, zrazíme všetkých netvorov a démonov,“ zhrnul jej ciele v lete 1966 armádne maršal a minister obrany Lin Piao. Obeťou čistiek sa nakoniec stal aj on sám.

    Po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 vlnu násilia a ničenia kultúrneho dedičstva odsúdili aj samotní komunisti – veľký Mao mal vraj v 70 percentách svojich výrokov pravdu, ale v tridsiatich sa mýlil.