Zomrel spisovateľ Peter Pišťanek. Spáchal samovraždu

1600

Zdroj z ministerstva vnútra TASR informoval, že spisovateľa priviezli do nemocnice po požití väčšieho množstva liekov. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská uviedla, že 54-ročného muža priviezli záchranári do nemocnice v nedeľu krátko po 18. hodine vo vážnom stave. „Bol intoxikovaný, v bezvedomí. Napriek snahe lekárov okolo 22. hodiny zomrel,“ uviedla hovorkyňa nemocnice.
 
Po rokoch sa vlani na pulty knižných obchodov dostal jeho nový román Rukojemník, podľa ktorého režisér Juraj Nvota natočil rovnomenný film Rukojemník s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe. Pred ôsmimi rokmi spolu robili aj na filme Muzika. O reakciu sme poprosili aj samotného režiséra. V čase nášho telefonátu ešte stále dúfal, že to nie je pravdivá informácia: „Dúfam, že to nie je pravda. Bolo by mi to veľmi ľúto, nie je veľa takýchto spisovateľov… Vôbec ale netuším, prečo by to urobil a čo sa stalo. Ešte teraz v stredu som vybavoval, aby šiel namiesto mňa na diskusiu na filmový festival Febiofest, na premietanie Rukojemníka. Z posledných stretnutí som nemal pocit, že by toto malo nastať. Písal román, darilo sa mu…,“ povedal pre HN Nvota.

Pre svoje prózy čerpal námety z prostredia na pomedzí veľkomesta a vidieka. Jeho literárny debut, román Rivers of Babylon (1991) vzbudil veľký záujem čitateľov i kritiky, lebo v ňom autor expresívne a s použitím rôznych štýlových vrstiev opísal prostredie bratislavského podsvetia, postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok.
Inšpiračné zdroje pre tento román nájdeme v tzv. poklesnutých žánroch. Autor kládol dôraz najmä na priamočiarosť rozprávania a rýchly spád deja. Odosobnene, lakonicky, no presne konštatoval skutkový stav vecí, hoci predmetom jeho rozprávania boli neraz bizarné, groteskné situácie.
Neskôr vydal Peter Pišťanek aj ďalšie pokračovania svojho prvého románu Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina a Rivers of Babylon 3 alebo Fredyho koniec a zbierky poviedok Sekerou a nožom, zbierky mikropoviedok Skazky o Vladovi a Nové skazky o Vladovi a knihu Živý oheň z vína. Kniha Mladý Dônč je súbor troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika. Podľa románu Rivers of Babylon a novely Muzika sa nakrútili filmy.

Celý život prežil Peter Pišťanek v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde sa narodil 28. apríla 1960. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V 80. rokoch bol spoluzakladateľom kultovej hudobnej skupiny Devínska Nová Vec. Do roku 1988 vystriedal viacero zvláštnych zamestnaní, napríklad aj ako strážca parkoviska.

Po roku 1990 začal pracovať ako súkromný podnikateľ, neskôr sa stal šéfredaktorom magazínu Tele-Video-Relax, potom bol kreatívnym pracovníkom v reklame, tvorcom webových stránok a šéfredaktorom internetového magazínu inZine, marketingovým pracovníkom v IT firme.

Reakcie blízkych: nechápeme

Dobrovoľná smrť Petra Pišťaneka šokovala aj jeho blízkeho priateľa, prozaika, scenáristu a spoluautora jednej z Pišťanekových kníh, Dušana Tarageľa. „Neviem, čo vám povedať. Pre mňa je to taký šok, ešte sa s tým neviem vyrovnať, keď prídete o takého kamaráta. Stratil som vlastne posledného kamaráta z detstva, s ktorým sme sa mohli rozprávať na akékoľvek témy, ostane len diera,“ povedal pre TASR Tarageľ. „Pravda je, že on sa stiahol pred rokom alebo dvomi, stratil som s ním kontakt. Pred mesiacom-dvomi prestal prispievať statusmi aj na Facebook, čo bolo prekvapenie aj pre fanúšikov. Podľa mňa to je osobný skrat,“ poznamenal. „Nemal totiž tvorivú krízu, odrazu mal chuť písať, tvoriť, plánoval. Bol úspešný a začal na Facebooku uverejňovať ďalšiu knihu. Je to šok,“ uzavrel.

Odpoveď na otázku, čo by chcel Pišťanek, aby sa ľuďom vybavovalo pri vyslovení jeho mena, nie je jednoduchá, lebo to bol mimoriadne originálny človek. „Je to záhada. Ja som ho zažil len ako pohoďáka, ktorý vie vychutnávať život a stal sa dokonca expertom na koňak, ale aj whisky. Keď som ho za knihu Živý oheň z vína kdesi verejne pochválil, hneď sa ohradil pri akomsi preklepe v mene,“ povedal pre TASR na margo nečakanej smrti spisovateľ Gustáv Murín. „To nie sú charakteristiky na samovraždu. Rovnako nejasné je, čo by chcel, aby po ňom ostalo,“ dodal.

O vlastnej literatúre sa Pišťanek podľa neho nevyjadroval vždy v superlatívoch, skôr skepticky. „Je tiež autorom výroku, že nechce, aby sa jeho knihy prekladali, lebo sa tým mení význam viet. Zažil som ho aj ako člena PEN klubu, ale dobrovoľne vystúpil, keď sa jeho radikálne názory nezhodovali s Chartou PEN International. Možno na toto by bol hrdý, že bol vždy svoj,“ povedal Murín.

„Nemôžem tomu uveriť. Peter Pišťanek bol najvýraznejším talentom slovenskej prózy po roku 1990. Jeho prorocký román Rivers of Babylon som vnímal ako zjavenie. Temnotu deväťdesiatych dokázal zachytiť originálne, príbehovo a veľmi vtipne,“ uviedol pre TASR známy odborník na slovenskú literatúru Dado Nagy. „Koncom minulého roka som s ním absolvoval niekoľko ciest po Slovensku pri príležitosti uvedenia nového románu Rukojemník. Rozprával mi o svojich plánoch, prebral obsahy najmenej dvoch svojich plánovaných kníh. Bol veľmi citlivý, empatický a súčasne radikálny. Je to veľmi smutná správa,“ konštatoval.

„Keď ste mi to oznámili, zdalo sa mi, že to je zlý vtip. Ja ako vydavateľ a on ako autor sme sa síce nikdy nestretli, aj keď som ho viackrát oslovoval na spoluprácu ohľadom úvodov či prezentácií, lebo sme robili niečo také, čo by sa mu páčilo. Jeho knihy ma fascinovali, hlavne tá prvá – Rivers of Babylon. V krátkom čase sa stal klasikom ponovembrovej slovenskej literatúry. Táto správa ma šokovala. Neviem, čo dodať,“ reaguje vydavateľ Albert Marenčin.

„Peter Pišťanek bol živým dôkazom toho, že najväčší umelci o svojom diele stále pochybujú a že aj pod najhrubším obalom sa môže skrývať najmäkšia duša. Snáď našiel svoj pokoj,“ konštatoval vydavateľ Juraj Heger.

Pišťanek v minulosti moderoval aj reláciu v Slovenskom rozhlase. „Petra som spoznal niekedy na začiatku 90. rokov, myslím, že na literárnej súťaži Jašíkove Kysuce. Hrali sme dlho do noci biliard. Myslel som si, že je to drsný chlap, akým boli pseudohrdinovia v jeho prózach. Opak bol pravdou,“ spomína básnik a bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu Vladimír Puchala. „Bol to vnímavý a citlivý človek. Pre našu generáciu kultový spisovateľ. Bonmoty z jeho kníh si dodnes hovoríme a vždy pobavia. Od neho viem, že ‘mačka nekvasí’. Neskôr som ho stretol, keď sme dohodovali v Slovenskom rozhlase reláciu, ktorú moderoval so Soňou Müllerovou,“ poznamenal. „Vtedy sme sa otvorene rozprávali o jeho vnútri, ktoré si práve dával dokopy. Peter nikdy veľa nepísal o prežívaní a vnútornom svete svojich postáv. Takú fixku vraj nevymysleli, ktorá by popísala ľudskú psychiku, hovorieval. Ľudí zobrazoval cez skutky. Čo prežíval, ťažko povedať. Čo napísal, je však jasné: unikátne dielo. Vďaka jeho knihám začalo mnoho mladých ľudí čítať pôvodnú slovenskú tvorbu,“ povedal Puchala.