Riaditeľ Českej Národnej protidrogovej centrály plukovník Jakub Frydrych prehovoril o pašovaní a kartelových dohodách. O takzvaných kuriéroch pašujúcich v zahraničí drogy, ale aj o aktuálnej drogovej situácii
Pred niekoľkými dňami bola v Pakistane zadržaná česká občianka s deviatimi kilogramami heroínu. Monitorujete bežne zadržania českých pašerákov v tejto krajine s veľmi prísnymi trestami pre takéto páchateľa?
„Konkrétne sa k živému prípadu nemôžem vyjadriť, každopádne, ako hovoríte, v Pakistane to nie je úplne bežné. Pamätám si však nejaké pakistanské »príbehy« s našimi občanmi, ale to už je dávno. Do krajín, kde majú drastické tresty alebo zlé podmienky vo väzniciach, sa úprimne povedané nikto súdny nehrnie. Keď sa ale na druhú stranu niekto nerozumný pre taký čin rozhodne, riziko vysokých trestov ho neodradí. Preto aj tu občas chytia českého pašeráka.“
Spomínané dievča Tereze H. má len 21 rokov. Využívajú pašerácke gangy práve takých ľudí, je to typická vzorka takzvaného kuriéra?
„Kriminálne skupiny si najmä pre kuriérsku prepravu snažia vyberať nesmierne rôznorodých ľudí. Zaregistrovali sme tak napríklad ťažko chorých ľudí, seniorov alebo aj manželské páry s deťmi.“
Niekto si možno povie, prečo taký rozruch a tak tvrdé tresty pre pár kíl drogy …
„Kuriérsky spôsob, je plnohodnotný spôsob pašovania drog, o ktorom sa občas skutočne hovorí s istým podceňovaním. Ale tí, ktorí to hovoria, nechápu jednu vec. Zločinecká skupina alebo jednotlivec môže vziať tonu kokaínu a poslať ju v nejakej špedícii do Európy. Ale vo chvíli, keď to polícia zabaví, tak prídu o tonu kokaínu, o obrovské finančné prostriedky. Keď ale vezmú tonu kokaínu alebo heroínu a rozdelí ju po piatich alebo desiatich kilách, a obrazne ich hodí prostredníctvom kuriérov a ďalších kanálov proti colnému situ, tak im tak ¾ tony prejde. A tí zadržaní, to sú pre gang započítateľná strata.“
Takže žiadne neškodné privyrábanie…
„Rozhodne nie. A v schengenskej podobe má taká kurierina ešte následný efekt. Keď sa sem dostane droga, tak sa pašuje ďalej naprieč celou Európou. Napríklad linkovými autobusmi, autami.“
Odkiaľ sa do Európy pašuje kokaín a heroín?
„Kokaín z Latinskej Ameriky, ktorá je zdrojovú oblasťou, kde sa koka pestuje a kokaín vyrába. A zdrojová krajina heroínu pre našu oblasť je Afganistan. Heroín z tzv. Zlatého trojuholníka (Barma-Laos) putuje do Severnej Ameriky a do oblasti Pacifiku.“
Vozia kontraband priamo z týchto zdrojových krajín?
„Napríklad kokaín sa najčastejšie pašuje z karibských destinácií, ktoré sú blízko pri zdrojových krajinách. Evergreenom sú napríklad Holandské Antily. A v tejto oblasti sa uplatňujú českí kuriéri veľmi často. Potom sú ešte zapojení do pašovania napríklad námorní kapitáni. Niektorí ľudia, čo prevážajú jachty medzi kontinentami, si taktiež chcú občas privyrobiť. A ešte jednou skupinou sú seniori, ľudia často z emigrácie po roku 1968, ktorí skončili v rôznych častiach sveta. A niektorí z nich boli našimi v úvodzovkách klientmi. Až nám prišlo zvláštne, že sedemdesiatnici ešte majú energiu niečo také zorganizovať.“
Fungujú Česi vo svete len ako kuriéri, alebo aj sami pašovanie organizujú?
„Samozrejme že sú aj vo vyšších štruktúrach. Keď ste niekde v zdrojovej alebo tranzitnej oblasti, tak musíte drogu zohnať, vložiť do toho kapitál, zorganizovať špedíciu, všetko to musí klapnúť a v koncovke sa vám musia vrátiť peniaze s veľkým ziskom. A toto samozrejme každý nevie. Vyzerá to jednoducho, ale v kriminálnom svete platia úplne iné pravidlá. Tam majú ľudia tendenciu sa vzájomne podvádzať a okrádať. Takže je to adrenalín aj pre tých zločincov, organizovať také veci …“
Kto verbuje najčastejšie českých kuriérov? A prečo?
„Sú to rôzne zločinecké skupiny. Keď vyjdem z minulosti už uzavretých prípadov, tak sa verbovaním kuriérov na našom území mnoho rokov zaoberajú západoafrické kriminálne skupiny. Ponúkajú ľuďom prácu napríklad v nejakej zapadnutej lokalite. Tamojší ľudia často ani nedokážu dohliadnuť riziká takejto činnosti a idú do toho. A za dve tri cesty do Karibiku majú naraz tisíce eur. Dozvedia sa o tom ich kamaráti a niektorí sa tiež nechajú zlákať. Je to ako multilevelová pyramídová hra.
Verbujú sa Česi aj v zahraničí?
„Áno, západoafrické kriminálne skupiny veľmi často v Belgicku, Holandsku či Nemecku. Kontaktujú Čechov väčšinou v prostredí nočnej zábavy a tam im ponúknu zaujímavú »prácu«.“
To sú našinci takí schopní pašeráci?
„To by som nepovedal, kuriéri sú z celej Európy, ale bola aj doba, kedy sa veľa kuriérov regrutovalo z Latinskej Ameriky.“
Už ste hovoril, že kokaín sa pašuje hlavne z Karibiku, prílety z týchto destinácií sú tak ale policajtom vždycky podozrivé …
„To samozrejme sú, ale predstavte si, že v priebehu dvoch hodín priletia na nejaké európske letisko z Karibiku tri veľké lietadlá, niekoľko sto ľudí. Nie je v ich silách všetkých cestujúcich dôkladne skontrolovať, urobiť osobné prehliadky a prehliadky batožiny. To nejde. A na to pašeráci vsádzajú.“
Koľko českých kuriérov skončilo v zahraničí vo väzení a v ktorých krajinách?
„Keď som naposledy robil štatistiku našich občanov zadržaných v zahraničí kvôli drogám, bolo to v druhom polroku minulého roka, tak najviac zadržaných máme v Európe. V Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku. Najčastejšie bývajú zadržaní na európskych letiskách pri návrate s drogou. A potom máme rozosiatych krajanov vo väzniciach po celom svete. Nie je to úplne vypovedajúca štatistika, ale dáva to dokopy asi 30 ľudí.“
Majú v zahraničí odsúdení českí kuriéri šancu odsedieť si trest za pašovanie drog doma v Česku?
„Ak máme s tou krajinou uzavretú zmluvu vo veciach trestných o vzájomnom vydávaní odsúdených, tak áno. Musí o to požiadať odsúdený, alebo jeho rodina, či právny zástupca cez ministerstvo spravodlivosti a zahraničných vecí. V zahraničí žiadosť posúdi miestna súdna autorita, a keď s tým súhlasí, tak sa za určitých podmienok vracia väzeň do Česka, kde pokračuje vo výkone trestu. Niekedy to býva tak, že tu ešte dôjde k obnove konania, a ak je to z drakonických krajín, tak sa zvyčajne trest zmierňuje.“
Máme takú zmluvu s Pakistanom?
“ S Pakistanom zmluvu tohto typu nemáme.“
Keď sa drogy dostanú do Európy, poťažmo k nám, dnes už sa určite nepredávajú len na ulici …
„To určite nie, stále významnejším kanálom je v tomto smere virtuálny svet, predovšetkým skrytý internet, takzvaný darknet. U nás sú také obchody významné predovšetkým so syntetickými drogami. A putujú k nám najčastejšie z Číny.“
Drogy sa teda zobchodujú vo virtuálnom svete, ale tovar nakoniec musí fyzicky doraziť k zákazníkovi …
„To je samozrejme najväčšia slabina tejto trestnej činnosti, a naša najväčšia šanca. U komoditných položiek, ako sú drogy, výbušniny alebo zbrane, musí niekde na konci reťazca tovar odovzdať zákazníkovi. A tam sa otvárajú možnosti. Samozrejme aj pri špedícii.“
Tereza odkrýva drogový kartel, odštartovala zatýkanie. Polícia ide po šéfovi Khalidovi
Má u nás darknet rastúcu tendenciu, čo sa týka užívateľov?
„Áno, je to generačná záležitosť a má bohužiaľ veľký potenciál. U mnohých ľudí je opatrenie si drogy od dealera neprijateľné, je to pre nich kriminálny polosvet, s ktorým nechcú mať nič spoločné. Ale tým, že si drogu niekde objednajú virtuálne, majú pocit, že od toho majú akýsi dištanc.“
Hovorili sme o heroíne, kokaíne, u nás ale fičí hlavne pervitín …
„Áno, ak dnes máme odhadovaných zhruba 40 tisíc problémových užívateľov drog, tak 80 percent z nich užíva pervitín, zvyšok opiáty. Za stále problematický považujem tiež fakt, že takmer 40 percent populácie mladých dospelých má u nás skúsenosť s marihuanou, v západnej Európe je to o 10 až 15 percent menej.“
Koľko drog sa vám podarí ročne zadržať a koľko varien pervitínu a skleníkov konope odhaliť?
„Počet odhalených laboratórií na území ČR sa pohybuje medzi 350 až 400 za rok. U skleníkoch konope sa pohybujeme medzi 200 až 300 odhalenými zariadeniami rôznej veľkosti. Čo sa týka množstva zadržaných drog, tak v roku 2015 sme zaznamenali rekordné množstvo zadržaného pervitínu v histórii ČR, a to 107 kilogramov! Vlani to bolo odhadom 80 kíl.“
Zdá sa, že sme stále, čo sa týka pervitínu, svetovou veľmocou!
„Bohužiaľ, je to tak, sme v Európe veľmocou svojho druhu. A to špecifickou produkčnou schémou, veľkým výskytom malých laboratórií, čo nikde v Európe nie je. Je to hlavne tým, že pervitín je u nás konzumentsky tradičnou drogou. Preto sú tu aj najväčšie zdravotné, sociálne a kriminogenné problémy spojené práve s pervitínom. „
