Kde práve žiješ, prečo si odišla do zahraničia?
Od roku 2008 pracujem a bývam v Štokholme vo Švédsku. Ale nedá sa povedať, že tu žijem natrvalo. Za domov stále považujem Slovensko, doma mám rodinu, priateľov, mačku aj obľúbenú kaviareň a aerobikový klub. Dostala som najprv jednoročnú pracovnú zmluvu v medzinárodnej organizácii, potom mi ju dvakrát predĺžili na dva roky a teraz na ďalšie tri roky. Takže som nikdy nevedela, či sa do Štokholmu nastálo presťahujem. Predtým som rok bola v Rumunsku, malom mestečku Buzau pod úpätím Transylvánskych Álp. To som určite považovala len za veľmi krátku, ale užitočnú životnú skúsenosť. Takže som nebola pripravená ani na trvalý odchod do Švédska.
Spomenieš si na prvé dni po presťahovaní? Čo ti najviac ostalo v pamäti?
Pamätám si, že moja prvá cesta metrom do mesta bola kultúrnym šokom – prevažne hluční černosi, malí aziati, arabské ženy v burkach, na ulici mnoho rusky, poľsky, francúzsky a anglicky hovoriacich ľudí. To som v krajine severu naozaj nečakala. Myslela som, že všetci budú ako Lunhgren, Bjorn Borg alebo ako statní švédski hokejisti. Vysokí blondiaci alebo aspoň ako Vikingovia. Druhé prekvapenie boli nákupy v obchodoch. Popisy na obaloch všetkých produktov sú v jazyku švédskom, nórskom a fínskom. Všetky výrobky, aj keď globálnych firiem, sú určené na škandinávsky trh a pre škandinávskych spotrebiteľov. A nielen to, tie škandinávske výrobky neklamú – ten istý prací prášok, čo kupujem aj na Slovensku tu vyperie naozaj dobiela, pleťový krém naozaj redukuje vrásky, gombíky na novom kabáte neodpadávajú, lepidlo naozaj lepí a topánky sa nerozpadnú pri prvom daždi.
Čo ťa v cudzine zarazilo? Je nejaký slovenský zvyk, ktorý by bol pre okolie krajne nezvyčajný?
Ani nie. Sme predsa v Európe a naše zvyky sú veľmi podobné. Možno sa od Švédov líšime vo výchove detí – tu sú rodičia veľmi obetaví k malým deťom. Neexistuje, že by mladí rodičia pravidelne posielali svoje dieťa k starým rodičom na víkend alebo prázdniny. Ale hneď, ako dieťa dovŕši 18 rokov – šup a vyleť z hniezda – to je pravidlo Švédov. Tu nie je zvykom, aby dospelý človek alebo mladá rodina žili pod jednou strechou spolu s rodičmi (alebo ešte aj starými rodičmi). Možno je to u nás spojené s ekonomickou situáciou, ale tu sú mladí ľudia výrazne samostatnejší a nevyhýbajú sa zodpovednosti za svoj život.
Chceš sa ešte na Slovensko vrátiť?
Samozrejme. Vlastne sa vraciam 5 – 6 krát za rok. Vždy sa úprimne teším. Nadšenie opadáva veľmi rýchlo, ešte v deň, keď prídem domov. Zapnem TV: reklamy prerušované primitívnymi reality show pre slabomyseľných divákov. Kúpim noviny: významné správy o celebritách, ktoré sú úplne neznáme už v Mosonmagyaróvár. Idem na poštu alebo štátny úrad: dlhý rad v zapotených priestoroch. Do toho frfle môj manžel, že majú zlé vybavenie v nemocnici, kamarátka nadáva, že má hrozného šéfa, mamka sa sťažuje, že jej lieky zasa zdraželi, horný sused špekuluje, ako sa vyhnúť vysokým daniam a dolná susedka horekuje, že jej muž pije ako dúha, lebo stratil zamestnanie. Toto vo Švédsku neexistuje. Vyzdvihujú sa dobré skutky, dobré vlastnosti, úspechy iných sa cenia viac ako drahé auto od susedov. Takže sa do Švédska zasa vraciam veľmi rada. Je príjemnejšie počúvať dobré správy, ako byť vystavená neustálej mrzutosti a melanchólii.
Existuje nejaké slovenské jedlo, ktoré ti v cudzine chýba? Uvarila si priateľom v zahraničí nejaké slovenské jedlo? Ako im chutilo?
Jem úplne rovnaké jedlo doma aj vo Švédsku. Dá sa uvariť čokoľvek, ale o slovenské bryndzové halušky sa radšej nesnažím. Veľmi mi tu chýba slovenský smotanový Zvolenský jogurt a ostatné normálne smotanové jogurty. Tie švédske sú riedke, kyslasté, vôbec nie mňam. Kupujem si grécky alebo turecký jogurt, ale s naším sa nedá porovnať. Potom mi chýba aj normálny chlieb. Ten „náš“ predávajú len v špecializovaných obchodoch a je poriadne drahý. V normálnych potravinách predávajú sladký chlieb. So šunkou a syrom chutí naozaj zvláštne. Mojim priateľom som urobila vyprážaný syr – to tu nepoznajú a všetci pýtali recept – tak im to asi chutilo. A tiež im chutila fazuľová polievka – ale tú robil môj manžel pre kolegov, keď prišli na Slovensko.
Nezabudla si slovensky? Učíš niekoho slovensky?
Niekedy sa neviem vtipne vyjadriť, ale myslím, že rodná reč sa nedá zabudnúť. Dokonca som sa pristihla, že keď čítam slovenské noviny a vidím chudobnú slovnú zásobu (že by chyba vo vzdelaní našich redaktorov?), tak mi to trochu prekáža. Všetci moji kolegovia vedia základné vety po slovensky – učím ich pravidelne a veľmi ich to zaujíma. Myslia si, že slovenčina je vlastne ruština a vôbec netušia, že aj čeština a slovenčina sú dva príbuzné jazyky.
Aké sú prvé asociácie, ktoré počujete, keď poviete, že ste zo Slovenska?
Toto sa veľmi zlepšilo. Mnohí Slováci, ktorí prišli do Švédska v 68-om roku sú významní vedci, lekári, umelci, takže si myslím, že majú o Slovákoch dobrú mienku. Niekedy si pletú Slovensko a Slovinsko. Bohužiaľ nikto nevie, čo je u nás doma zaujímavé. Nepoznajú žiadne mesto, kultúrnu pamiatku, dokonca ani Tatry. Nevedia, čím sa líšime od Rusov, Čechov alebo Poliakov. Všetci ale vedia, že sme jediný región, kde sa národy rozdelili bez krviprelievania. Švédi tušia, že Slovensko je v EÚ, ale málokto vie, že máme euro. Keď im poviem, že sme susedia s Rakúskom a Maďarskom sú prekvapení. Myslia si, že sme viac na „východe“ – niekde pri Moldavsku a Rusku.
Bežkárska dráha
Sledujete tamojšiu politiku? Líši sa od našej politickej kultúry?
Tu je politika vecou verejnou bez výrazných škandálov. Znamená to, že politiku tvoria všetci a ich predstavitelia plnia politické sľuby. Výsledky švédskej politiky vnímam každodenne – počas mojich šiestich rokov v Štokholme bolo vybudovaných cca 30 km nových liniek metra, postavených alebo renovovaných asi 5 mestských športových klubov, 2 mestské plavárne. Politici organizujú semináre na tematiku ochrany životného prostredia, zlepšenia zdravotnej starostlivosti a podobné veci, ktoré sú podstatné pre budúce generácie. Nevybíjajú energiu v parlamente na smiešne šarvátky. Vo vláde sa strieda „modré“ a „červené“ politické krídlo, ale rozdiely nie sú významné. Vzdelaní Švédi sa veľmi hanbia za nový smer v národnej politike – prílev emigrantov, ktorí zneužívajú luxusný sociálny systém spôsobil vznik strany a popularitu extrémnych nacionalistov, ktorí sa v posledných voľbách dostali až do parlamentu. Toto nové krídlo je bez dôstojného sociálneho a ekonomického programu. Vyzýva len k sprísneniu prílevu neproduktívnych ľudí, čo je síce sympatické, ale nedáva dôveru pre spokojný rozvoj spoločnosti. Švédi si citlivo uvedomujú, že radikálne riešenia prinášajú napätie, ktoré môže spôsobiť ekonomické straty.
A ešte jeden rozdiel vnímam: u nás TV správy trvajú skoro hodinu a dozviem sa, že sa stalo 5 havárií, niekto niekoho okradol, spadla dedinská strecha alebo sa urodilo málo pšenice. Vo Švédsku sú hlavné TV správy len 15 minút a prevažne informujú, čo sa stalo v zahraničí. Ten, kto sa zaujíma o domáce politické dianie si prečíta špecializované analýzy a komentáre, ktoré sú pripravené erudovanými a vzdelanými redaktormi na ekonomickú a sociálnu tematiku.
Dana
