Doktor Thomas Harvey – patológ, ktorý ukradol Einsteinov mozog

6535

Albert Einstein, možno najväčší génius všetkých čias, zomrel 17. apríla roku 1955 v Princetonskej nemocnici v New Yersey. Pred svojou smrťou zanechal celkom jasný odkaz, že si nepraje, aby jeho telo alebo jeho orgány niekto študoval. Lenže patológ Thomas Harvey sa rozhodol, že neuposlúchne a zmocnil sa Einsteinovho mozgu.

Bola to v podstate sprostá a veľmi jednoduchá krádež. Harvey mal zrovna službu, keď mu oznámili, že pacient Einstein zomrel a je potrebné vykonať pitvu. Tú Harvey bezodkladne vykonal a vybral pri nej z lebky mozog. „Len som vedel, že mám vykonať pitvu a predpokladal som, že budeme chcieť skúmať orgány, najmä mozog,“ povedal neskôr Harvey s tým, že si nebol Einsteinovho zákazu vedomý.

Thomas Harvey

Lenže vo veci sa začali vŕtať novinári a na povrch vyplávali podivné okolnosti. Harvey nemal žiadne povolenie, aby s mozgom zosnulého akokoľvek nakladal, a to aj keby nezanechal v tomto smere žiadne inštrukcie. A čo bolo závažnejšie, Harvey ani nemal povolenie vykonať pitvu.

Keď tieto veci vyplávali na povrch, Harvey sa pokúsil získať dodatočné dovolenie u Einsteinovho syna Hansa Alberta. Snažil sa tým dodatočne ospravedlniť svoj čin, ktorý označoval za službu vede. To sa mu skutočne podarilo, avšak za prísľub, že všetky štúdie Einsteinovho mozgu bude naozaj len prísne vedecké.

Lenže ani to Harvey nesplnil. Z mozgu najprv odstránil úplne bezdôvodne očne buľvy. Tie odovzdal Einsteinovmu očiarovi doktorovi Henrymu Abramsovi. Tie sú dodnes uložené v bezpečnostnom boxe v New Yorku. Ani Abrams nemal žiadne povolenie nakladať s Einsteinovými pozostatkami, alebo si ich dokonca ponechať. „Keď mám jeho oči, znamená to, že profesorov život neskončil. Jeho časť je stále so mnou,“ povedal k tomu údajne Abrams.

Harvey odmietol mozog vrátiť, bol prepustený z pracovného pomeru v nemocnici a aj s mozgom zmizol. Otázkou je, prečo to vlastne urobil. Jedna teória hovorí, že chcel študovaním Einsteinovho mozgu prísť na zdroj jeho geniality, a tým sa stať slávnym. Je to však nepravdepodobné, pretože Harvey bol patológ, a nie špecialista na mozog. Ťažko mohol sám na niečo zásadné prísť. Ďalšia teória hovorí, že Harvey konal na popud Einsteinovho osobného lekára, dr. Harryho Zimmerman. Aj pre túto teóriu chýba nejaké závažnejšie dôkazy.

Harvey si každopádne vzal mozog k sebe domov, kde ho rozrezal na 240 dielikov a tie naložil do celoidinu, čo je látka pripomínajúca nastrihanú papierovú vatu. Mozog rozdelil do dvoch fliaš a skladoval ich v pivnici.

Harvey bol mozgom doslova posadnutý. Keď sa sťahoval ta ženou do Wichity, vzal ho so sebou v drevenej krabici uloženej v kadi s ľadom, ktorá sa používa na chladenie pivných plechoviek. Sťahoval sa ešte niekoľkokrát a Einsteinov mozog putoval s ním. Vo voľných chvíľach sa venoval jeho štúdiu. Medzitým však prišiel o lekársku licenciu.

Presťahoval sa znovu do mestečka Lawrence v Kansase, kde si našiel prácu v továrni. Ubytoval sa na druhom poschodí domu vedľa benzínovej pumpy. Spriatelil sa so svojím susedom, ktorým bol básnik William Burroughs. Často spolu popíjali a Harvey sa Burroughs pochopiteľne zveril, že má mozog slávneho génia u seba doma v dvoch fľašiach. Ten sa zase chválil ďalším ľuďom, že môže mať kúsok Einsteinova mozgu kedykoľvek bude chcieť.

Na stopu Harveyho sa vydal novinár Steven Levy, ktorého jeho šéf vyslal, aby mozog našiel a napísal o tom článok. Levy sledoval Harveyho stopu, až ho skutočne vypátral v Lawrence. Poslal do novín správu, že mozog našiel. Avšak jeho majiteľ odmietal poskytnúť akýkoľvek rozhovor. messagetoeagle.com„Nechce o tom vôbec hovoriť,“ volal sklamane šéfovi.

Hovoriť síce nechcel, ale Levymu mozog vo fľašiach ukázal. Až v roku 2005 sa Harvey vyhovoril a začal poskytovať rozhovory novinárom, kde vykreslil celý príbeh. O dva roky neskôr zomrel. V roku 2010 sa Harveyho dedičia dohodli, že všetok jeho majetok odovzdajú Národnému múzeu zdravia a medicíny. Medzi týmito vecami bolo štrnásť fotografií Einsteinovho mozgu, keď bol ešte celý. Samozrejme bol v pozostalosti i jeho mozog porciovaný na kúsky. 46 z nich dostalo múzeum vo Philadelphii, ktoré vystavuje verejnosti len miniatúrny kúsok o veľkosti 20 mikrónov.

Napriek všetkej snahe sa Harveymu nikdy nepodarilo odhaliť čokoľvek, čím by sa Einsteinov mozog odlišoval od ostatných. Tajomstvo vedcovej geniality tak možno tkvie niekde inde.