Cesta tam a zase späť. Rodina jezidov vydržala v Nemecku len tri mesiace

656

    „Nemecko je dobré miesto, ale nie je to náš domov,“ zveril sa jeden z utečencov reportérom webu al-Džazíra.

    Šamo Sabro spomína predovšetkým na desivú cestu cez Egejského mora. Aj keď bola hladina vlani v novembri pokojná a nad loďou sa vypínalo nebo plné hviezd, Sabro bol vydesený na smrť. Loďou predtým nikdy nejazdil, odhodlanie dostať sa do Európy však bolo silnejšie.

    Za cestu z Turecka do Grécka zaplatil päť tisíc dolárov a skutočne veril, že začne so ženou a deťmi nový život v Nemecku. Vtedy by ho ani nenapadlo, že už za tri mesiace pôjde späť do toho istého utečeneckého tábora v severnom Iraku, kde žil mesiace predtým. „Vtedy som bol úplne rozhodnutý odísť,“ povedal bez zaváhania 35-ročný utečenec webe al-Džazíra.

    So svojou rodinou žije teraz v tábore Chamisku v irackej provincii Dahuk pri hraniciach Turecka. Do tábora sa prvýkrát dostal potom, čo sa Islamský štát začal v lete 2014 rozpínať v severnom Iraku. Sunnitskí radikáli jezidov systematicky vyvražďovali alebo zotročovali. Keď obsadili mesto Sindžár, desiatky tisíc jezidov sa dali na útek.

    Podľa aktivistov z organizácie Yazd sídliaca v Houstone utieklo pred islamistami zo svojich domovov 90 percent jezídskéj populácie žijúcej v Iraku. Až pätina ich zamierila do Európy.