Hitlerova biologická vojna: Spojenci sa obávali, že Nemci použijú smrtiace baktérie

1581

V spise Hitlerova bakteriologická vojna z roku 1941, ktorého autorom bol vtedajší odborník na biologické zbrane Oskar Hartmann, sa píše, že Hitler má kapacity aj technológie potrebné na to, aby mohol zhodiť z lietadiel bomby naplnené nebezpečnými vírusmi a baktériami. Chcel Hitler naozaj rozpútať biologickú vojnu?

Zo spisom sa za vojny veľmi intenzívne zaoberala aj americká FBI, ktorá informácie v ňom brala veľmi vážne. Ako zdroj nákazy Hartmann uvádzal bomby zhadzované z lietadiel na civilné obyvateľstvo. Hoci nič podobné nikdy dovtedy neskúsil, Ringer varovanie bolo brané ako reálna hrozba. Ostatne aj ďalšie materiály, ktoré vznikli priamo v nacistickom Nemecku, ukazovali na to, že nacisti o tejto možnosti minimálne uvažovali. Už v roku 1939 písal nemecký Armádny žurnál o tom, že je potrebné sa zaoberať možnosťami na kultiváciu smrtiacich vírusov, ktoré by boli roznášané medzi civilné obyvateľstvo Francúzska a Veľkej Británie. Je zaujímavé, že vo všetkých dokumentoch či úvahách o použití biologických zbraní sa vždy hovorilo o útoku na civilné obyvateľstvo vo veľkých mestách. Použitie proti bojovým jednotkám na fronte sa vôbec nebral na zreteľ, biologické zbrane boli považované za nástroj decimácie civilistov.

Podľa nemeckých úvah mali baktérie spĺňať niekoľko kritérií. Malo byť možné ju umelo množiť vo veľkom množstve a tiež skladovať pre neskoršie použitie. A baktérie mali byť extrémne nákazlivé, s krátkou inkubačnou dobou. Avšak je potreba povedať, že Nemci nič také nikdy nevyvinuli. Hitler mal totiž k biologickým zbraniam odpor a vôbec neuvažoval o ich vývoji. Naopak bol presvedčený (a v tom sa nemýlil), že Spojenci majú k dispozícii bakteriologické zbrane a mohli by ich použiť. Chcel, aby jeho vedci vyvíjali protilátky proti tomuto prípadnému útoku. Nemci kvôli tomu vykonávali nehumánne a barbarské experimenty na väzňoch v koncentračných táboroch. Celý nemecký program výroby biologických zbraní tak existoval v hlavách niektorých nemeckých vojakov a vedcov, od ktorých potom čerpali západne tajne služby. Strach na oboch stranách bol veľký, a to dosť možno spôsobilo, že k útoku baktériami sa žiadny štát na Západe neodhodlal.