Malo to byť traumatické stretnutie: Ašvak Ta’lovej, utečenke z komunity jezidov, údajne opäť skrížil cestu jej väzniteľ, bývalý člen Islamského štátu. Dojímavý príbeh jezídky však vyvoláva množstvo otázok.
Pre mladú jezídskú dievčinu to mal byť rutinný deň ako každý iný. Vo februári tohto roku sa vracala pešo do svojho nového domova v juhonemeckom meste Schwäbisch Gmünd, keď jej cestu zastúpil muž so slovami:
„Ty si Ašvak, že áno? Videli sme sa v Mosule. Ja som Abú Huma. Viem o tebe všetko: kde a u koho žiješ, čo robíš. „
Podľa rozprávania Ašvak Ta’lovej má byť domnelý Abú Huma bývalým bojovníkom teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Tým mužom, ktorý Ašvak a niekoľko ďalších ich vrstovníc na sklonku roku 2014 v irackom Mosule kúpil od iného teroristu za sto dolárov, donútil ich konvertovať na islam a údajne ju pravidelne zneužíval.
V Mosule ju vraj kúpil islamista
Dievčatám sa po niekoľkých mesiacoch podarilo zo zajatia pomocou ľsti utiecť a Ašvak sa v júni 2015 v rámci humanitárneho programu dostala do Nemecka. So štatútom utečenca – rovnakým, akým disponuje aj „Abú Huma“. Februárové stretnutie malo byť pre Ašvak natoľko traumatizujúce, že sa radšej rozhodla vrátiť sa do rodného Kurdistanu.
Dievča, narodená v roku 1999, sa teraz zverila so svojím príbehom reportérovi kurdského servera Basnews. Jej niekoľkohodinová spoveď začína augustom 2014, kedy bojovníci IS vstúpili do oblasti Sindžáru na severozápade Iraku, domoviny etnicko-náboženskej skupiny jezidov, ku ktorým patrí aj Ašvak. Jezidov, pokladajú extrémisti z IS za odpadlíkov, čelili masívnym represiám a tisíce z nich, predovšetkým muži, prišli o život. Mnoho žien vrátane Ašvak sa ocitlo v otrockom zajatí.
O pomoc si zavolala z teroristovho mobilu
Príbeh jezídské dievčaťa, akokoľvek dojímavý, obsahuje však pasáže, ktoré nemožno overiť a vyvolávajú prinajmenšom pochybnosti. Napríklad spôsob, ktorým sa dievčatá mali dostať z mosulského zajatia na slobodu, pripomína skôr lacnú detektívku: Ašvak si mala zavolať o pomoc „ako odtiaľto ujsť“ k príbuzným priamo z mobilného telefónu svojho väzniteľa. A potom vraj Abú Humámovi, na základe telefonickej rady svojho brata, pri oslave pridala do jedla silnú dávku sedatív, po ktorých trýznitelia tvrdo zaspali – a cesta na slobodu bola pre jezídské zajatkyne voľná.
Nie je tiež jasné, akým podmienkam jezídky v zajatí čelili. Rozprávaním sa síce prelína slovo „zneužívanie“; čo to malo obnášať, však dievča nešpecifikuje.
Zemská kriminálna správa Bádenska-Württemberska potvrdila prevzatie prípadu a vecou sa neskôr zaoberala nemecká spolková prokuratúra. Identifikovať podozrivého – údajného bývalého príslušníka IS – sa však úradom, aj kvôli nejasnostiam v Ašvačinej výpovede, nepodarilo. A pretože svedkyňa medzitým z Nemecka odišla späť do Iraku, je akýkoľvek ďalší kontakt s ňou, a tým aj pokrok v prípadu obťažný.
Isté zostáva z celého príbehu len to, že muž označený ako „Abú Huma“ skutočne s Ašvak tento rok vo februári na ulici Schwäbisch Gmündu krátko hovoril. To ukázali záznamy z bezpečnostných kamier. Muž bol nemeckou políciou neskôr stotožnený, ale pretože mal riadne získaný utečenecký štatút a ničoho sa v Nemecku nedopustil, úrady nemali dôvod začať vyšetrovanie. Kardinálna otázka – či sa skutočne jedná o bývalého teroristu a Ašvačininho trýzniteľa – teda zostáva nezodpovedaná. Rovnako ako pretrvávajú pochybnosti o tom, či sa bývalých teroristov s utečeneckou listinou po Nemecku náhodou nepohybuje viac.
