Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť. Z basy ho nepustia ani po 27 rokoch. Ľubor Masár (59) v stredu na trnavskom súde tvrdil, že je po viac ako štvrťstoročí za múrmi väznice pripravený na život vonku.
„Viem si predstaviť život vonku. Myslím, že som pripravený,“ vyhlásil. Sudca však hneď na začiatku prečítal znalecký posudok, ktorý jasne hovoril, že Masár nie je pripravený na život vonku, ba je dokonca nebezpečný. „Podľa psychologického posudku je u Masára zistená absencia vyšších citov, neschopnosť poučiť sa z trestu a bagatelizácia predchádzajúcej trestnej činnosti. Nie je empatický, je chladný a predstavuje potenciálne nebezpečenstvo. Je to ukážkový knižný prípad psychopata,“ napísala znalkyňa z oblasti farmácie a zdravotníctva.
Prvé doživotné tresty
Na prvé doživotné tresty po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdil Mestský súd v Bratislave 17. januára 1991 vrahov Jána Molnára z Bratislavy a Ľubora Masára z Trnavy. Obaja muži 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom Pucking v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom brutálne zavraždili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú. Jej manžela Antonia J. Widdershovena zviazali, ťažko zranili a v domnení, že je mŕtvy ho vyhodili z auta.
Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Molnár už bol súdený za vraždu vrátničky na internáte. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla.
Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody – nemal odsedených 25 rokov.
Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch.
„Keď sa objavila tá vražda v Rakúsku, išiel som do rakúskeho Linzu, kde som si vyžiadal pitvu a povedal som vtedy, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol páchateľom Ján Molnár, keďže presne takým spôsobom spáchal vraždu približne už desať rokov predtým. Z pitvy zavraždenej Holanďanky bolo jasné, že to bol ten istý modus operandi. Tak sme týmto spôsobom aj pátrali. Ja som ho žaloval ešte predtým za prvú vraždu, že to bola lúpežná vražda, ale to vtedy súd neuznal. Žiadal som pre neho výnimočný trest. Dostal sa na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla na slobodu. Na Molnára si spomínam veľmi dobre, na to ako som ho vypočúval a ako sa priznal k prvej vražde vrátničky z internátu v Karlovej Vsi,“ Spomenul si pre TASR bývalý mestský prokurátor Juraj Trokan
