Za stalinovskej éry boli v ohrození aj meteorológovia. Jeden z nich, Alexej Wangenheim, poslúžil režimu ako obetný baránok. To on bol údajne zodpovedný za hladomor, ktorý v rokoch 1932 a 1933 decimovala ukrajinský ľud.
Ukrajinec Alexej Feodosjevič Wangenheim (1881) bol už odmala vychovávaný k láske k vede. Pôvodom šľachtic bol ako dieťa veľmi zvedavý a nechával sa ovplyvňovať nemenej zapáleným nadšením svojho otca, ktorý sa zaujímal o poľnohospodárstvo. Po vyštudovaní rovnakého odboru a matematiky sa Alexej začal venovať počasiu. V roku 1929 sa stal prvým riaditeľom sovietskeho hydrometeorologického ústavu. O rok neskôr založil odbor počasie. V tej rovnakej dobe sa predpovede začali hlásiť v rádiu.
Vyhotoviť prognózu pre rozsiahlu sovietsku krajinu s množstvom klimatických odchýlok nebolo jednoduché. Hlavnou Alexejovou úlohou bolo pripraviť poľnohospodárov čo najlepšie na zmenu počasia. Na úspešnej úrode vtedy závisela veľká časť obyvateľstva. Stalin mal so svojimi ukrajinskými občanmi však trochu iné plány. V roľníckych oblastiach umelo vyvolal hladomor, ktorý v rokoch 1932 a 1933 zahubil až desať miliónov ľudí. V 30. rokoch sa však hovorilo o trochu inej verzii príbehu.
Lupič, bitkár a terorista: Toto je Stalin na policajnej fotke z roku 1911
Za jedného zo strojcov pohromy ukrajinského ľudu bol označený Wangenheim, ktorý údajne schválne podával zlé predpovede, a tak sabotoval prácu poľnohospodárov. Pod nátlakom tajnej polície sa meteorológ ku všetkým domnelým činom nakoniec priznal a podpísal priznanie. Tým bol jeho osud spečatený.
Na desať rokov bol poslaný do jedného z prvých pracovných táborov – gulagov na Soloveckých ostrovoch. Doma po sebe zanechal manželku Varvaru a trojročnú dcéru Eleonoru. Práve tým pravidelne posielal listy a obrázky, v ktorých sa nielen spovedal zo života v tábore, ale tiež sa v obmedzených podmienkach snažil na diaľku vzdelávať dcéru. Raz jej namaľoval polárnu žiaru, inokedy ju ilustráciami poučoval v oblasti fauny a botaniky. Ani život väzňa ho nepripravil o vieru vo vedu a budúce generácie. Nebolo ostatne tajomstvom, že muž zo svojho ťažkého údelu neobviňoval režim a stále veril v sovietsku myšlienku. Len občas si v listoch sťažoval na nečinnosť. „Je k hnevu, keď si pomyslím, že ostatní pokračujú životom, zatiaľ čo zo mňa sa stala úplne zbytočná osoba, ktorá v tomto chlade a temnote dáva lekcie ďalším zabudnutým väzňom,“ povzdychol si v liste z marca 1936.
Stalinov hrozný experiment urobil z ľudí za desať dní kanibalov!
Prepustenia sa ale nikdy nedočkal. V roku 1937 bol popravený a pravda o jeho osude vyplávala na povrch až o šesťdesiat rokov neskôr. „Nejakú dobu ti teraz asi nebudem schopný posielať obrázky, ale dúfam, že ty mi naďalej budeš posielať tie svoje,“ napísal v poslednom liste dcére. Ten a ostatné sú k nájdeniu v minuloročnej biografii Oliviera Rorilna Stalin’s Meteorologist: One Man’ s Untold Story of Love, Life, and Death (Stalinov meteorológ: nevyprávany príbeh lásky, života a smrti).
Niektoré z malieb a textov, ktoré si jeho dcéra do dnešných dní uchovala..
