V časoch studenej vojny oba tábory posielali na územie nepriateľa mnoho svojich tajných agentov. Bolo potom úlohou kontrarozviedky a ďalších zložiek týchto agentov odhaliť. V Sovietskom zväze na to mali niekoľko veľmi šikovných fígľov a tiež pár nie úplne spoľahlivých.
Prvou líniou obrany bol samotný príchod do Sovietskeho zväzu a predloženie dokumentov. Práve dokumenty boli svojím spôsobom skrytou pascou na nepriateľských agentov. Samozrejme KGB vedela, že zahraničné tajné služby sú schopné falšovať pasy a ďalšie dokumenty. Občas sa dali nájsť nejaké nezrovnalosti, ale to boli skôr náhodné a veľmi zriedkavé chyby. Avšak jednej chyby sa západné rozviedky dopúšťali veľmi často. Sovietske pasy boli zošité dohromady železnú sponou. Nie je jasné, či to bol zámer, skôr to bol klasický ruský prístup, ktorý používal väčšinou lacné materiály tam, kde to šlo. Avšak na Západe používali spony z nerezovej ocele. Vyzerali na pohľad prakticky rovnako. Lenže tie sovietske železne postupom času mierne korodovaly a menili tak farbu. Zato tie nerezové boli stále ako nové. Ak prišli agenti na dokumentoch, ktoré mali spony v perfektnom stave, aj keď mali byť vydané pred mnohými rokmi, bolo jasné, že ich majiteľ je potencionálny agent.
Podobná situácia bola s atramentom, ktorým sa do pasu zapisovali záznamy. Ten sovietsky mal iné zloženie než atrament používaný na západe. Podľa niektorých zdrojov sa dal rozlíšiť aj voľným okom, iní tvrdia, že bolo potrebné urobiť chemickú analýzu. Každopádne aj atrament bol slabinou v snahe vytvoriť dokonalé falošné dokumenty.
Podľa ruských archívov bolo veľké množstvo agentov odhalených už pri vstupe do krajiny. V ich pasoch nesedeli miesta narodenia, veľakrát to boli neexistujúce dediny. Pasy vyzerali príliš novo, neboli vôbec ošumelé, skrátka neboli vyrobené dostatočne presvedčivo.
Pokiaľ ale agent prešiel pasovou kontrolou, dostal sa tým na územie nepriateľa a bolo už oveľa ťažšie ho nájsť. Aj pre tieto situácie ale mali Sovieti niekoľko metód. Napríklad sa pokladalo za podozrivé, ak daný človek nepoznal dobre skratky úradov. Sovietsky človek nikdy nepoužíval pri hovorovej reči celé názvy, ale len skratky. Agenti školení na Západe však vraj často poznali celé názvy inštitúcií, nie ale skratky, lebo sa im plietli.
Potom už ale prichádzali veľmi nespoľahlivé indikátory. Podozrivý bol ten, kto bol prehnane slušný a disciplinovaný. Alebo ten, kto si dával do pitia ľad. Kto pil miešané nápoje (pretože pravý Rus pije len vodku). Záľuba v medzinárodnej kuchyni a obľuba luxusných jedál bežných na Západe. Alebo kto vedel strieľať alebo dokázal čítať v mapách či dobre fotografovať. Všetky tieto veci KGB považovala za indikátory, že dotyčný môže byť tajný agent Západu. Koľko západných agentov sa podarilo odhaliť na základe týchto indikátorov, už sa ale najskôr nedozvieme.
Američania po tridsiatich rokoch pustia z väzenia izraelského špióna Pollarda