Pred prepuknutím 2. svetovej vojny poslal japonský zberateľ umenia Kójiró Macukat množstvo svojich obrazov do Európy. Nikdy sa s nimi už ale znovu nestretol. Medzi významnými dielami sa nachádzala tiež maľba Claude Moneta.
Kójiró Macukat bol japonský obchodník, ktorému sa podarilo za svojho života nazhromaždiť veľkú zbierku významných umeleckých diel. Medzi nimi bolo aj dvadsať päť obrazov Claude Moneta. Macukat ho údajne získal priamo od impresionistického výtvarníka, ktorého v roku 1921 navštívil v jeho dome v Giverny a diela od neho odkúpil za milióny frankov. Patrila k nim aj práca pomenovaná Vodná ľalia: Odraz vŕb. Jeho snom bolo otvoriť si jedného dňa múzeum umenia. S nástupom 2. svetovej vojny od svojich plánov ale upustil a radšej premyslel, ako časti svojej zbierky ochrániť od nebezpečenstva.
Stovky svojich obrazov poslal do Francúzska a Anglicka, kde mali prečkať do konca vojny. Veľkú časť z nich ale bohužiaľ zastihla skaza a navždy boli zničené pri londýnskom požiari. Zvyšok diel sa stal po vojne majetkom nepriateľa a zabavila ho vláda. Macukat sa tak až do svojej smrti v roku 1950 so žiadnym zo svojich obrazov už znovu nestretol. Keď boli v roku 1959 konečne vrátené do Japonska, Monetove Vodné ľalie medzi nimi chýbali.
Objavené boli až v roku 2016 v skladisku Louvru. Tento rok sa o tomto náleze dozvedela aj šíra verejnosť. Podľa bádateľov bol obraz za vojny kvôli hrozbe požiaru či bombardovania ukrytý na parížskom predmestí. Čo sa s ním však dialo v rokoch po vojne, zostáva záhadou. Plátno bolo objavené v katastrofickom stave a viac ako polovica z jeho štvormetrové dĺžky chýbala. Na jeho reštaurovanie sa teraz podieľa skupinka japonských výtvarníkov.
Ak pôjde všetko podľa plánu, ľudia by si strateného Moneta mohli prezrieť už v budúcom roku. Vystavený bude v Národnom múzeu západného umenia v Tokiu. Výber výstavného miesta nie je náhodný. Základ múzea, ktoré vzniklo v roku 1959, tvorí totiž práve navrátená Macukatova zbierka.
