V anglických knihách sa o nich píše ako o „turnspit dogs“, teda niečo ako otočný pes. Robili to isté čo myši v malých kolesách, teda bežali vo vnútri a poháňali ich svojou vlastnou silou. Nie pre zábavu, ale pretože museli. A v kolesách sa často ubežali k smrti.
V publikácii Klasifikácia psov z 18. storočia sa vyskytuje druh s latinským názvom Canes Vertigos. Ide o robustného psa s dlhým telom a krátkymi nohami. Ako vyzeral, to sa dnes môžeme dozvedieť len z niekoľkých málo kresieb. Tam je tento pes vyobrazený, ako beží v kolese, väčšinou v kuchyni. Toto koleso bolo napojené na sústavu povrazov, na ktorých koncoch viselo mäso. A pes ich svojím behaním v kole otáčal, čo pomáhalo pri ich pomalom pečení alebo údeniu nad ohňom.
Zmienky o tejto praxi sú zachované v publikáciách už zo 16. storočia. Podľa odborníkov išlo stále o jeden a ten istý druh psa, hoci mal mnoho názvov, hovorilo sa mu napríklad kuchynský pes alebo venerator. Kupovali si ich šéfkuchármi alebo majitelia krčiem, kde sa vo väčšom množstve údilo či pieklo mäso. Stačil jednoduchý systém s kolesom a dvojicu psov (jeden by sa zodrel veľmi rýchlo, takže sa v kolese vymieňali) a kuchár razom nemusel myslieť na otáčanie mäsa, to sa točilo samo.
Pes bol natoľko bežný a v podstate „bezcenný“, že nikoho ani nenapadlo, že by mal byť nejako chránený alebo sa snáď malo myslieť na zachovanie tohto druhu. A tak skrátka vymrel, pretože drvivá väčšina psov nebola určená na množenie a v podstate sa zodrali v kolesách.
V Teheráne chystajú paragraf proti psičkárom, hrozí im aj bičovaním
Psy sa stali v kuchyni nepotrebnými až s príchodom moderných automatických ražňov a ďalších zariadení. To už ale bolo zrejme neskoro, pretože venerator v 19. storočí vyhynul bez toho, aby si to vôbec niekto všimol.
Používať psov pre tento druh práce bolo každopádne veľmi kruté, a to aj napriek tomu, že zvieratá pracovala vo dvojiciach „na zmeny“, dostávali nažrať a zrejme s nimi inak nebolo nijako kruto zaobchádzané. Avšak tak to vidíme dnešnom pohľadom moderných Európanov, v minulosti mal pes úplne inú hodnotu a ľudia si k nemu nevytvárali spravidla žiadne veľké citové väzby, najmä keď išlo o tak podradné plemeno, akým venerator bol.
