Mal byť posledným popraveným vrahom v Československu. Pred tridsiatimi rokmi 24. januára 1989 dostal na súde rozsudok smrti jeden z najstrašnejších vrahov v českej histórii Jaroslav Malý. Svoje obete si muž vyberal náhodne, zastrelil pár dôchodcov a mamičku novorodenca. Po zrušení trestu smrti ale popravený nebol. Trest smrti mu bol zmene na doživotie a on po dvoch odpykaných rokoch spáchal v cele samovraždu.
„Psychopatická osobnosť. Má veľmi malý zmysel pre realitu, k okolitému svetu je neprimerane kritický, emočne labilný, má tendencie k výbušnosti, nie je schopný súcitu, chýbajú mu morálne zásady, je agresívny, má tendencie k paranoidnému spracovaniu situácií,“ popísali na prelome deväťdesiatych rokov znalci osobnosť Jaroslava Malého, pravdepodobne jedného z najkrutejších ľudí, ktorí kedy chodili po našej krajine.
„Chcete vidieť trojnásobného vraha. Tak to som ja,“ privítal vtedy súdnych expertov recidivista. Smial sa im do tváre, bol arogantný a často sa im vyhrážal.
Malý mal počas svojho procesu jedinú obavu. Niekoľkokrát prejavil strach o to, že mu súd neprisúdi tretiu vraždu. Malý totiž zastrelil ťažko chorého dôchodca na lôžku, bál sa teda, že to nebude brané ako vražda. Zmýlil sa. Naopak smelo hlásal, že mať guľomet, zabil by ľudí na tri stovky, nie len troch.
Malý sa rozhodol vraždiť v už roku 1986. Vtedy mal za sebou pestrú kriminálnu minulosť. V sedemnástich strelil svojho majstra v škole do brucha vzduchovkou, za čo dostal podmienku. Sedel v base za napadnutie a urážky policajta. Keď po pobyte vo väzení vyšiel na slobodu, rozhodol sa pomstiť na nevinných.
„Ja som jednoducho musel niekoho zastreliť. Síce som sám ešte nevedel koho a kedy, ale bol som si istý, že to musím urobiť,“ povedal. A tiež tak urobil. S pomocou dvoch kumpánov ukradol z jedného bytu hneď štyri zbrane, podomácky si vyrobil a zložil tlmič, podľa jeho slov sa to naučil v kriminále. A 21. októbra 1986 sa ozbrojený vydal do Prahy.
Ženu len čo otvorila dvere okamžite zastrelil
Malý podľa svojich slov dlho netušil, čo bude robiť, nakoniec ho ale zaujal malý úzky dom v pražskej Belehradského ulici. Pozrel sa na zvončeky, podľa nich si aj obete vyberal. Ideálne vraj bolo, keď mali pri mene titul, bolo tak pravdepodobnejšie, že to budú komunisti, ktoré bytostne neznášal.
Po krátkom váhaní zazvonil. Z bytu vyšla asi päťdesiatročná žena, ktorú okamžite strelil do hlavy. V posteli potom našiel jej ťažko chorého manžela († 71), ktorého tiež chladnokrvne popravil. Malý toho neskôr na súde oľutoval. „Uviedol, že ľútosť má len nad tým, že v prvom prípade zmaril život starého, vážne chorého muža, ktorý by onedlho rovnako zomrel,“ povedala sudkyňa Jaroslava Maternová. Dôchodcom naviac Malý ešte zo strachu z ich prebudenia prelepil pusu páskou na koberce a dvakrát ich strelil do hlavy. Byt potom vyraboval a odišiel.
Strelil matku novorodenca do hlavy
Tretie a najhoršie vraždu si nechal recidivista na ďalší týždeň, kedy sa vydal aj s dvoma kumpánmi do Ústí nad Labem. Vybrali si byt, kde mali bývať dvaja starší ľudia. Po zazvonení ale otvorila mladá dvadsaťjedenročnej žena. Mala smolu, že práve bývala u rodičov.
„Ihneď, ako sa objavila, som vystrelil. Mieril som na hlavu. Tiež som ju do hlavy trafil. Ona ako spadla, sedela v chodbičke na podlahe, opretá chrbtom o stenu, z hlavy jej tiekla krv a bola v bezvedomí,“ vypovedal. Malý potom po prehľadaní bytu našiel aj jej plačúce novorodeniatko, priznal dokonca, že ženu vyzliekol a ostatným sa chválil jej nahým telom. Keď sa zobudila, mala ho údajne na kolenách prosiť, aby ju nezabíjal. So slovami:
„Mŕtvi nehovoria, nedá sa nič robiť, dievčatko,“
ju ale odpravil ďalšou ranou do hlavy. To síce na súde poprel, naopak to ale potvrdil jeden z mužov, ktorý bol v byte s ním. V zámku do bytu potom nechal zápalku, aby bolo ťažšie ho odomknúť. Plačúce dieťa nechal vnútri s telom jeho matky.
Za brutálne umučenie, za vŕtanie kolien a pálenie letlampou navrhuje žalobkyňa iba 13 rokov
Proces s psychopatom Malým bol zdĺhavý. Muž svojich činov nikdy neľutoval, naopak, o nich rád hovoril, popisoval detaily. Sudkyňa Maternová mala pomerne jednoduché rozhodovanie.
„Znalci vtedy povedali, že nie je možná žiadna náprava, že toto nie je človek, ktorý by bol prevychovateľný,“ povedala Maternová. „Dopustil sa siedmimi trestných činov, z toho troch dokonaných vrážd, krátko po návrate z výkonu trestu odňatia slobody. K trestnej činnosti navyše zviedol ďalších dvoch mladých mužov, vytvoril z nich akúsi organizovanú skupinu zločineckého typu, v ktorej zastával úlohu šéfa. Tu bolo nutné tiež pripustiť, že išlo o činy starostlivo pripravované a plánované. Pozoruhodná je jeho chladnokrvnosť, keď obete zabíjal na niekoľkokrát a zakrýval im dýchacie otvory. Pri vstupe do vytipovaného bytu bol – podľa jeho vlastného vyjadrenia – odhodlaný zastreliť všetky osoby, takže počet jeho obetí bol determinovaný iba tou náhodou, koľko bolo vnútri ľudí,“ zhrnula skúsená sudkyňa dôvody toho, prečo muža 24. januára 1989 odsúdila na smrť .
Zabil manželku so svokrou. Vražednou zbraňou mu bol sáčok na rožky
Rozsudok smrti bol neskôr zrušený a Malý si tak mal odpykať doživotie. V base ešte údajne dopomohol k samovražde jednému zo spoluväzňov, keď mužovi so slučkou na krku podtrhol nohy. Za tento čin už ale súdený nebol. Na svojej cele spáchal samovraždu. Neobesil sa však z ľútosti. Malo sa za to, že sa mu zhoršili reumatické bolesti.
