Príchod Krištofa Kolumba do Ameriky znamenal v konečnom dôsledku pre obyvateľov kontinentu úplnú pohromu. V Južnej i Severnej Amerike dobyvatelia zahájili gigantické masové vyvražďovanie, ktoré vyhladilo tamojšiu populáciu pôvodných obyvateľov. A podľa novej štúdie to dokonca viedlo k zmene klímy.
Počas jedného storočia počet pôvodných obyvateľov Ameriky klesol z 60 miliónov na šesť miliónov. Zabíjali nielen vojny, ale aj hladomory a choroby, ktoré so sebou Európania priniesli. Podľa novej vedeckej štúdie vedcov z Londýnskej univerzity tento gigantický masaker spustil obdobie tzv. Malej doby ľadovej. Tá prebiehala od polovice 16. storočia do polovice 19. storočia.
Prežila masaker aj únos Indiánmi: dramatický príbeh dievčaťa s tetovaním na tvári
Ako mohli mať tieto dve zdanlivo nesúvisiace udalosti spojitosť? Jednoducho. Farmy a poľnohospodárske oblasti zostali po vpáde kolonizátorov neobrábané a zarastali divokou vegetáciou. Tá začala absorbovať čoraz väčšie množstvo CO2, čím tento plyn odoberala z atmosféry. Dnes by sa nám to veľmi hodilo, pretože ho tam naopak máme príliš veľa a Zem sa nám kvôli tomu otepľuje. Vtedy ho naopak bolo príliš málo a Zem sa začala ochladzovať, a to o celých 0,15 stupňa Celzia. Môže sa to javiť málo, ale robí to dosť.
OBRAZOM: Geronimo a spol. Pozrite do tvárí skutočných indiánov
Do značnej miery sa tak vyvracia doteraz uznávaný pohľad, ktorý hovorí, že globálne zmeny podnebia zapríčinené človekom začali priemyselnou revolúcie a súviseli so spaľovaním fosílnych palív. Podľa londýnskych vedcov všetko začalo ešte o 250 rokov skôr, len človek vychýlil podnebie opačným smerom. A ešte len spaľovanie fosílnych palív obrátilo trend a nasmerovalo podnebie z globálneho ochladzovania na globálne otepľovanie.
V čase pred príchodom Európanov pôvodní obyvatelia farmarčili podľa štúdie na 62 miliónoch hektárov pôdy. Aj obrábaná pôda sa kvôli zničeniu populácie zmenšila desaťnásobne na 6 miliónov hektárov. Tých 90 percent sa jednoducho premenilo v pôvodnú vegetáciu, husto zarastený stromami či trávou. Týka sa to oblasti veľké ako celé Francúzsko.
Rwanda sa ponorila do smútku, od genocídy uplynulo dvadsať rokov
Štúdia má ale celý rad odporcov, ktorí tvrdia, že vedecky nič nedokazuje a ide skôr o domnienky. Aj sami autori pripúšťajú, že za poklesom úrovne CO2 v atmosfére mohli byť aj iné prírodné faktory. Dodávajú ale tiež jednu veľmi varovnú informáciu. Ak by dnes došlo k rovnakému zalesneniu tak obrovskej plochy, nestačilo by to na ukončenie procesu globálneho otepľovania. Z toho je vidieť, ako ďaleko už sme zašli a ako ťažké bude znova otočiť kormidlom.
