William Fairbair strávil roky pred vojnou ako policajt v uliciach Šanghaja. Zažil desiatky pouličných bitiek a vyvinul svoj vlastný štýl boja. Keď začala druhá svetová vojna, Británia ho povolala, aby svoje nevšedné schopnosti využil ako inštruktor špeciálnych jednotiek. Rýchlo sa mu medzi mužmi začalo hovoriť Nebezpečný Dan.
Vyvinul vlastný systém boja, ktorý pomenoval Defendu. A nielen to, vynašiel pre neho tiež špeciálny nôž, ktorému sa hovorilo Fairbairn-Sykes Fighting Knife a používali ho príslušníci špeciálnych jednotiek. Fairbairn bol skrátka mimoriadny bojovník, dokonca sa o ňom hovorí, že bol predlohou postavy Q z románov o Jamesovi Bondovi.
Fairbairn spoločne s druhým inštruktorom Ericom Sykesom trénovali nielen Britov, ale aj Američanov, Kanaďanov a dokonca Dánov. Jeho heslo znelo: Zabudnite na akékoľvek pravidlá. Zabi, lebo budeš zabitý. Jeho spôsob boja bol špinavý, zákerný, pramálo hrdinský, ale mimoriadne efektívne. S obľubou používal svoj bojový nôž, ktorý bol navrhnutý tak, aby ľahko prenikol medzi rebrá obete. Bol veľmi ostrý, takže dokázal prerezať akékoľvek oblečenie vrátane nemeckých kožených kabátov a búnd a dokonca aj teplé sovietske kožuchy. Jeho nožmi neodolalo skrátka nič. Tento nôž sa ihneď dostal do výzbroje britských Commandos.
„V boji nablízko neexistuje smrteľnejšia zbraň ako ostrý nôž. Pri výbere noža hrajú úlohu dve veci – jeho vyváženie a to, ako je schopný preniknúť telom. Rukoväť by mala perfektne padnúť do ruky a čepeľ by nemala byť tak ťažká, aby mal nôž tendenciu vypadnúť z ruky. Podstatné je, aby mal ostrie po oboch stranách a samozrejme ostrú špičku. Pri útoku na srdce je dôležité preseknúť tepnu. Tepny majú tendenciu sa po zásahu sťahovať a zastaviť tak krvácanie, takže sa musí naozaj celá preseknúť. To sa dá len s ostrým nožom,“ vysvetľuje Fairbairn všetko, čo je na boji muža proti mužovi s nožom podstatné.
Fairbarna povolali do Kanady a potom aj do Spojených štátov, kde pokračoval vo výcviku vojakov. Vycvičil tu celý rad svojich nasledovníkov, ktorí pokračovali v jeho šľapajach. Postavil kádre špeciálnych jednotiek a zaistil tak ich fungovanie vo vojne. Bol všade mimoriadne obľúbený, pretože vedel zaobchádzať nielen s nožmi a pištoľami, ale aj s ľuďmi. Napriek tomu na neho väčšina z nich spomína ako na málovravného a tichého človeka. „Jeho konverzácia mimo výcvik sa obmedzovala len na dve slová: áno a nie. Nikdy som ho nevidel vziať do ruky knihu alebo noviny. Všetka jeho inteligencia a záujem smerovali k jedinej veci – na boj,“ hovorí napríklad John Stafford.
Francúzsky vzpierač a olympijský víťaz použil svoju silu, aby utiekol z nacistického väzenia
A Frank Gleason pripája svoje dojmy, keď ako mladý regrút uzrel Fairbarna prvýkrát a počúval jeho úvodné slová: „To, čo vás tu budem učiť, nie je žiadne japonskej jiu-jitsu, box alebo akékoľvek iné umenie sebaobrany. Všetko, čo tu používame, je úplne originálne. Náš systém je odporný a drastický. Budete ho používať proti nepriateľovi, ktorý chce zničiť vás a vašu krajinu. V takomto boji nie je priestor pre škrupule. Musíte nepriateľa buď zabiť, alebo zajať. Musíte k tomu zvládnuť desať techník. Budete ich robiť úplne automaticky, bez premýšľania. Prvú sa naučíme, ako niekoho poriadne tresnúť. Sú nejakí dobrovoľníci? „
Fairbairn v období druhej svetovej vojny aj po nej naučil bojovať cca 20 000 mužov. Prezident Truman ho vraj dokázal celé hodiny počúvať v oválnej pracovni, zatiaľ čo dôležité návštevy čakali pred dvermi.
V Afrike za posledných 20 rokov kvôli vojnám zomrelo 5 miliónov detí
