Hľadal zabudnuté kmene a raj, kam ľudská noha nevkročila. Nakoniec sa mu to stalo osudným. Michael Rockefeller zahynul a okolnosti jeho zmiznutia boli desivé. Dedič ropného impéria padol za obeť kanibalom.
Michael Rockefeller sa narodil v roku 1938 ako najmladší syn guvernéra New Yorku Nelsona Rockefellera. Povedať, že sa narodil so zlatou lyžičkou v ústach, rozhodne nie je prehnané. Jeho otec očakával, že sa jeho syn zapojí do riadenia obrieho rodinného impéria, ale ten k tomu nevykazoval žiadne sklony. Bol dušou umelec a dobrodruh, papiere a financie ho nezaujímali. Jeho otec ako veľký filantrop otvoril okrem iného aj Múzeum primitívneho umenia, kde boli vystavené napríklad aztécke, inské a nigérijske umelecké artefakty.
Práve toto múzeum mladého Rockefellera doslova fascinovalo a bol rozhodnutý, že objaví svoj vlastný primitívny národ s kultúrou a artefakty, ktorými by mohol múzeum obohatiť. V tej dobe veľmi cestoval, žil niekoľko mesiacov v Japonsku i Venezuele. Po dohovore s vedením Holandského národného etnologického múzea sa vypravil na objavnú výpravu do Papuy-Novej Guiney. Chcel tu zbierať artefakty ľudu Asmat, ktorý tu žije.
Divosi z kmeňa Asmat takmer nikdy nevideli belocha, hoci v krajine pôsobili misionári z Holandska. Verili, že krajina okolo nich je obývaná duchmi a démonmi a snažili sa kontaktu s ľuďmi vyhnúť. Rockefeller sa dostal do ich hlavnej dediny Otsjanep, kde dokonca mohol fotografovať. Nesmel si ale odtiaľ odniesť žiadne predmety.
Brutálna smrť! Dedinčania obvinili bylinkára z čarodejníctva a upálili ho zaživa!
Rockefeller bol kmeňom Asmat fascinovaný a tušil, že našiel to, čo hľadal. Neodradil ho ani zjavný fakt, že Asmatovia boli kanibali. Vo vojnách so susednými kmeňmi zabíjali bojovníkov, ich hlavy narážali na koly a jedli ich mäso. Oveľa viac mu vadilo, že nemôže časť ich sveta preniesť do toho západného.
Vrátil sa do Európy a dohovoril novú, väčšiu výpravu. Na nej ho v roku 1961 sprevádzal aj René Wassing, vedúci antropológ múzea. Keď sa ale na člne plavili k pobrežiu a dedine Otsjanep, dostali sa do nepríjemného poryvu vetra, ktorý ich loď prevrátil. Boli 12 míľ od pobrežia, ale Rockefeller vyhlásil, že k nemu dokážu doplávať. To bolo naposledy, čo ho niekto zbadal živého.
Rockefeller poslali do oblasti lode, lietadlá a helikoptéry. Usporiadali jednu z najväčších pátracích operácií v histórii. Mali na to zdroje a mohli si to dovoliť. Do oblasti priletel aj Nelson Rockefeller so ženou, aby boli priamo na mieste pátrania. Po deviatich dňoch bol ale Michael Rockefeller vyhlásený úradne za mŕtveho. Ako príčina smrti bolo uvedené utopenie.
Celá záležitosť bola pre médiá nesmierne lákavá a hojne o nej písali. A množili sa aj špekulácie. Podľa niektorých Rockefellera napadli žraloky, iní tvrdili, že sa skrýva v džungli, pretože sa mu západný svet sprotivil a chce žiť v izolácii na panenskom ostrove.
V roku 2014 prípad otvoril reportér kanálu National Geographics Carl Hoffman. Štábu sa podarilo získať výpovede dvoch holandských misionárov, ktorí žili s Asmat. Tvrdili, že miestni ľudia im povedali, že zabili Michaela Rockefellera. Do dediny bol poslaný dokonca policajný vyšetrovateľ Wim van den Waal, ktorý došiel k rovnakému záveru. Dokonca vraj našiel Rockefelerovu lebku.
Všetky tieto informácie boli holandskej vláde dávno známe, ale údajne neboli zverejnené, aby nedošlo ku škandálu. Navyše sa zistilo, že Holanďania dva roky pred Rockefellerovým príchodom poslali na ostrov vojakov. Kmene tam spolu viedli vojny a bolo potreba ich upokojiť a odzbrojiť. Pri vojenskom zásahu bolo niekoľko ľudí z kmeňa Asmat zastrelených. Belosi sa tak v ich očiach stali nepriateľmi a smrť Rockefellera bola odplatou za tieto násilnosti. Podľa misionárov ho zabili priamo príbuzní zabitých Asmat. Dobodali ho oštepmi už na pláži, odrezali mu hlavu a zjedli jeho mozog. Potom uvarili a zjedli aj jeho mäso a z kostí narobili hroty šípov a oštepov. Verili, že tým splatili smrť svojich štyroch členov, ktorých zabili belosi. Na svete mal podľa nich teraz zavládnuť mier.
