Aj viac ako 600 rokov od popravy majstra Jána Husa jeho smrť fascinuje verejnosť. Ako jeden z mnohých v stredoveku zomrel na hranici obklopený plameňmi. Husova hranica bola však podľa dobového svedectva iná oproti bežnej zvyklosti. Jeden drobný detail tak zrejme spôsobil, že Hus pred smrťou dlho trpel …
Učenec majster Jan Hus (*okolo roku 1370 – † 6. 7. 1415), ktorý o sto rokov predbehol iných svetových reformátorov, skončil za kritiku katolíckej cirkvi na popravisku. Ako kacír bol súdený v Kostnici, ktorá dnes leží na hraniciach Nemecka a Švajčiarska, a pretože nikdy neodvolal svoje učenie, bol odsúdený na smrť upálením.
Oproti bežným predstavám aj mnohým umeleckým stvárneniam ale Husa nepostavili na klasickú hranicu – tou je myslený kôl s obeťou nad úrovňou horiacej hranice, ako sa vtedy popravovalo bežnejšie. Husovo popravisko vyzeralo inak.
„Zväzky dreva premiešaného slamou obložili okolo jeho tela až po bradu,“ opísal vo svojej knihe historik a archivár Jindřich Francek na základe svedectva Petra z Mladoňovice, spisovateľa a kazateľa, ktorý zomrel v polovici 15. storočia. Hranica vystavaná až do výšky odsúdeného nebola tak divácky populárna, pretože trpiacu obeť nebolo vidieť. Pre popravovaného išlo však o smrť oveľa bolestivejšiu – dym, ktorý by ho inak čoskoro zbavil vedomia a zadusil, totiž začína stúpať až nad jeho hlavou. Podobne bola o 16 rokov neskôr popravená aj Johanka z Arku.
Jan Hus bol teda vystavený žiaru plameňov a s veľkou pravdepodobnosťou tak pred smrťou veľmi trpel. Pokiaľ ho však nezabilo udusenie, čo zapríčinilo jeho smrť?
Lekárske zdroje sa zhodujú, že okrem otravy splodinami smrť nastáva často kombináciou niekoľkých možných príčin, ako je prehriatie organizmu, šok či zástava srdca spôsobená extrémnou bolesťou. Veľmi pravdepodobná – a to aj v Husovom prípade – je smrť vdýchnutím plameňov. Tie prakticky okamžite spália na uhoľ dýchaciu trubicu a tkanivo pľúc.
To napokon opisuje aj Petr z Mladoňovice – Hus podľa neho pri zapálení hranice začal spievať modlitbu. „A keď tretíkrát začal spievať, hneď mu vietor vohnal plameň do tváre, a tak sám sebe sa v modle, pohybuje perami a hlavou, vypustil dušu v pánovi.“ Telo sa podľa neho ešte chvíľu hýbalo, než úplne ochablo.
Pred 50 rokmi sa upálil Jan Palach. Praha si ho uctila spomienkovým sprievodom
Petr z Mladoňovice tiež tvrdil, že keď požiar strávil balíky slamy a dreva a odhalil Husa, jeho telo ďalej stálo pridržiavanie reťazou, ktorý mal Hus omotaný okolo krku. „Hneď drábovia nazývaný trup spolu so stĺpom zrazili na zem a svedčili oheň ešte tretím vozíkom dreva, pálili ich a obchádzajúci kyjakmi kosti rozbíjali, aby sa tým skôr obrátili v popol. Náleznuvšiu hlavu, kyjakom ju rozbili na kúsky a opäť vhodili do ohňa. Keď potom našli medzi vnútornosťami jeho srdce, najostrejší budzogáň, ho naň ako na ražeň nakoniec narazili a zvlášť opekali a spaľujúce kyjakmi rozbíjali a konečne celú onú mäsu obrátili v popol.“
Ex šéf českých komunistov Grebeníček spochybnil Palachovo obeť po okupácii Československa
Ostatky potom drábovia naložili na káru a popol vysypali do rieky Rýn, aby sa z Husovho hrobu nemohlo stať pútnické miesto. Dlhé storočia trvalo, kým katolícka cirkev uznala svoju chybu. Smútok nad popravou českého učenca nevyslovil nik iný ako pápež Ján Pavol II., A to v roku 1999. „Na prahu veľkého jubilea roku 2000 chcem vyjadriť hlbokú ľútosť nad krutou smrťou Jana Husa, ktorá sa stala zdrojom mnohých konfliktov a rozdelení v mysliach aj srdciach českého národa,“ povedal pápež v Klementinskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne pri audiencii účastníkov medzinárodného sympózia o Jánovi Husovi, ktoré sa od stredy do piatku konalo na pápežskej Lateránskej univerzite.
