Žien, ktoré by za násilné trestné činy v Československu dostali kardinálny trest, príliš nebolo. Najznámejšie sú jednoznačne prípady Márie Fikáčovej, ktorá vraždila novorodencov a Olgy Hepnarovej, ktorá nabehla v Prahe nákladiakom do ľudí. Ich skupinu rozširuje ešte Irena Čubírková. Chladnokrvná vrahyňa zabila svojho manžela a neskôr aj priateľa. Práve jeho telo spálila doma v peci a hlavu pohodila do záchodu vo vlaku.
Čubírková sa z Trutnova roku 1959 odsťahovala za svojim partnerom Ambrozom Ščepkom na Slovensko. Lenže Ščepka bol alkoholik, doma sa každú chvíľu hádali a muž sa dokonca Irene vyhrážal, že ju zabije a jej hlavu spláchne do záchoda. Čubírková s ním trpela – z Trutnova, kde si žila na úrovni, sa z nej stala pasáčka dobytka na východnom Slovensku, takže okrem života s agresívnym primitívom ju trápil aj prepad v spoločenskom rebríčku.
Keď sa jej druh v deň svojho sviatku už od rána opíjal a nakoniec zaspal na podlahe, rozhodla sa Čubírková, že sa Ščepka zbaví. Praštila ho sekerou do hlavy, tu mu potom rovnakým nástrojom odsekla. Telo napchala do pece na chlieb, ktorá sa už roky nepoužívala. Piekla ho 35 hodín, kým z neho neostal len popol a pár kúskov kostí. Tým vysypala zasneženú cestu pred domom. A hlavu? Tú ako pomstu pohodila na záchode vo vlaku z Trnavy do Bratislavy.
Nahlásila mužovo zmiznutie, ale nedokázala byť dostatočne sebaistá a polícia okamžite pojala podozrenie – zvlášť, keď bola Ščepkova hlava objavená. Teplá pec a kúsky kostí ju nakoniec prinútili k priznaniu. Človeku by možno Čubírkovej bolo aj ľúto – ale len do chvíle, než polícia zistila, že má na svedomí aj svojho manžela.
Manžela tajne poistila, potom ho s milencom chladnokrvne zavraždila
Toho v roku 1951 zabila za pomoci svojho milenca a jeho manželky. Vec vyzerala ako nehoda, Čubírková ale muža chcela zabiť už v niekoľkých predchádzajúcich prípadoch, len jej to nevyšlo. Čubírek totiž vedel o jej nevere. Tým, že jej pohrozil s dôkazom v ruke, si spečatil osud. A jej ho o 15 rokov neskôr spečatil súd – Čubírková dostala trest smrti.
