Eugene Cernan bol posledným človekom, ktorý bol 14. decembra 1972 na povrchu Mesiaca, než sa vydal na spiatočnú cestu na Zem. Tým bola uzavretá kapitola programu Apollo, počas ktorého sa na Mesiac dostalo 12 astronautov. Odvtedy ľudia vysielajú na Mesiac len stroje. V tomto desaťročí by sa to však malo zmeniť.
- Po otcovi bol slovenského a po matke českého pôvodu. Absolvoval tri lety do vesmíru, a bol známy ako posledný človek, ktorý v rámci programu Apollo stál na povrchu Mesiaca. V roku 1903 sa jeho starý otec Štefan Čerňan so svojou manželkou Annou odsťahovali z Vysokej nad Kysucou spolu s tisíckami iných vysťahovalcov do USA. Usadili sa v Chicagu a o rok neskôr sa im narodil syn Andrew. Keď vyrástol, vzal si za manželku dievča českého pôvodu Rozáliu Cihlářovú a spolu s ňou mal syna Eugena.
Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2, ktorá odštartovala z kozmodrómu Bajkonur. Ako prvé zariadenie vyrobené človekom mäkko pristála na Mesiaci vo februári 1966 sonda Luna 9.
Potom už však prevzali štafetu Spojené štáty, ktorým sa podarilo mäkké pristátie na Mesiaci v júni 1966. Následne prišiel program Apollo, ktorý oficiálne odštartoval 25. mája 1961 americký prezident John Fitzgerald Kennedy, keď v prejave pred Kongresom vytýčil cieľ „do konca dekády dostať človeka na Mesiac“. To sa podarilo 20. júla 1969 na Mesiac ako prvý vystúpil člen posádky Apolla 11 Neil Armstrong. Do decembra 1972 nasledovalo Armstronga 11 ďalších Američanov. Posledným z nich bol Eugene Cernan
Ruský umelec ukrižoval Gagarina na paneláku, odviezla ho polícia
„Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zem, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc – náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia,“ spomínal na nevšedné zážitky z roku 1972 americký astronaut Eugene Cernan, zatiaľ posledný človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.
Cernan zanechal svoje stopy v prašnom povrchu Mesiaca 14. decembra 1972. Späť na modrú planétu vtedy Cernan odvážal okrem geologických vzoriek aj československú vlajku.
Na Mesiaci môže do desiatich rokov vzniknúť základňa pre ľudí. Vyjde lacno
Mesiac od roku 1972 navštevovali už iba sondy. Pokračoval v tom Sovietsky zväz, ktorý až do polovice 70. rokov pokračoval vo vysielaní automatických sond na Mesiac, medzi ktorými boli aj známe Lunochody. Tretie mesačné vozidlo sa malo na cestu vydať ešte v roku 1977, krátko predtým však bol celý program Luna zrušený ako značne nákladný.
Ďalšia sonda dosadla na Mesiac až v decembri 2013, kedy na Mesiaci bezpečne pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj.
M. VETRÁK: Zahraniční Slováci majú politický i ekonomický potenciál
V roku 2019 sa neúspešne na Mesiaci pokúsili pristáť izraelská robotická sonda Berešit a indická sonda Čandraján-2. Poslednou sondou, ktorá na Mesiaci úspešne pristála, bol v decembri 2020 čínsky modul Čchange 5, ktorý na Zem dopravil vzorky mesačnej horniny. Teraz mieria k Mesiacu lunárne vozítko Rašíd Vesmírneho centra Muhammada bin Rašída (MBRSC) Spojených arabských emirátov.
