Zakrvavené vedro v garáži
Guy Clair, autor kreslených filmov, sa práve chystal pracovať vo svojom byte, keď mu niekto zazvonil pri dverách. Bol pondelok 22. októbra 2001. Keď otvoril,na prahu stál majiteľ domu Claude Dubois, ktorý vždy pôsobil nepríjemným dojmom. Guy ho často počul hádať sa s priateľkou Leilou, ktorá mala na prízemí domu obchod so zeleninou. Videl ho urážať aj ostatných nájomníkov. „Budem musieť nainštalovať na schodisku plynomer,“ povedal Dubois Guyovi. „Každý nájomník musí dať 5 000 frankov.“ Na belgické pomery to nebolo málo a Guy si okamžite pomyslel, že za tým niečo je. Bál sa namietať a bez slova vypísal šek na 5 000 frankov. Až vtedy si Guy všimol, že Dubois má modrinu pod okom a čerstvo zašité obočie…
Keď Guy zatvoril dvere, ešte si neuvedomoval, aké mal šťastie, že šek vypísal bez otázok. Dubois bol totiž nebezpečnejší, ako si myslel. Guy bol veľmi mladý, aby si pamätal na zločin z novembra 1983 – v rieke Meuse sa našli kusy ženského tela.
Obeť rýchlo identifikovali
Išlo o Colette Dumontovú, asi 30-ročnú Bruselčanku. Policajti zistili, že Colette vybrala v deň, kedy zmizla, z banky 500 000 frankov. Keď trochu pátrali v jej minulosti, zistili, že asi dva týždne pred smrťou strávila víkend v hoteli s istým Claudom Duboisom. Policajti skontrolovali aj jeho účet a zistili, že mu pribudlo 205 000 frankov. Bola to náhoda? Dňa 19. decembra 1983 ho zatkli a počas domovej prehliadky našli zakrvavené šaty a revolver. Všetko svedčilo proti Duboisovi, ktorý však vo väzení vytrvalo zapieral. Po niekoľkých mesiacoch ho prepustili na slobodu a ihneď pokračoval vo svojej práci ako obchodník s nehnuteľnosťami. V roku 1988 sa zoznámil s Leilou Buchubzovou. Mal vtedy 45 rokov, veľké brucho a strácal vlasy. Aj keď sa rád hral na svetáka, vyzeral ako človek, ktorý má problémy. Na druhej strane Leila, ktorá mala 18 rokov, pochádzala z rodiny marockého pôvodu a študovala na strednej zdravotníckej škole. Dubois jej nosil kvety, sľuboval jej sobáš v Benátkach a Leila sa mu vrhla do náručia, dokonca prestala chodiť do školy. Skutočnosť však bola oveľa menej romantická. Dubois býval v skromnom byte na predmestí Bruselu a vlastnil jeden nájomný dom. V auguste 1995 kúpil obchod so zeleninou na prízemí domu v Uccle a Leila sa ocitla na sedem dní v týždni za pultom.
Dubois a Leila sa často hádali, pretože žiarlivý Dubois vyčítal mladej žene, že sa rozpráva so zákazníkmi. Deprimovaná Leila začala piť, dostávala epileptické záchvaty. Nezriedka sa hádky skončili bitkou a Leila potom vysvetľovala susedom, že spadla zo schodov. Guy Claire však mal z bytu výhľad na obchod a nebol hlúpy.
Guy sa v auguste 2000 ako prvý dozvedel o nových Duboisových plánoch. Ten kúpil garáž, ktorá sa nachádzala za domom, a rozhodol sa, že z nej urobí platené parkovisko. V garáži pracovali dvaja robotníci, očividne platení na čierno, práce však pokračovali pomaly. Na jar si Dubois najal istého Karima z Alžírska ako maliara.
Guy Clair, ktorý pracoval na nových dobrodružstvách Sherlocka Holmesa, všetko sledoval bez väčšieho záujmu. Všimol si však, že Karim sa občas zdržiava večer u Leily v obchode.
Bol pondelok 22. októbra 2001, keď privolaní požiarnici vylovili z kanála neďaleko Bruselu zvyšky ľudského tela – trup, nohy a ruku. Na druhý deň sa v tom istom kanáli, ale o niečo ďalej, našla hlava a panva. Súdni lekári určili, že pozostatky patria asi 30-ročnému mužovi sveroafrického pôvodu, ktorého niekto najprv zastrelil a potom rozštvrtil.
Odtlačky prstov
neznámeho poslali na Interpol a bruselskí policajti dostali o niekoľko dní odpoveď: mŕtvy sa volá Karim Munugar, je z Alžírska a má 33 rokov. Vyšetrovatelia mu rýchlo prišli na stopu. Po pobyte v Holandsku prišiel Karim do Belgicka, kde na čierno maľoval budovy. Podľa susedov pracoval štyri-päť mesiacov pre istého majiteľa garáže, ktorá však bola písaná na Leilu Buchubzovú. Keď vyšetrovatelia prišli do garáže, zistili, že dlážka je dôkladne poumývaná. Prečo? Odpoveď našli vo vedre zabudnutom v kúte a ešte plnom krvi, ktorú vrah alebo vrahovia nevyliali. Tam niekto rozštvrtil Karimovo telo a jeho kusy potom hodil do kanála? Vypočuli Leilu, tá tvrdila, že o ničom nevie. „Garáž i obchod patria Claudovi Duboisovi,“ vysvetlila. „Prepísal ich na mňa len preto, lebo má zakázané podnikať.“ Keď policajti prišli k Duboisovi domov, zistili, že jeho byt je prázdny. Dubois utiekol. Zatiaľ čo policajti vydali oznam o pátraní, Leilu zobrali do väzby, aj keď namietala, že je nevinná a o Karimovej smrti nič nevie. Bolo treba chytiť Duboisa, ktorý bol podozrivým číslo jeden. Guy Claire i ostatní nájomníci si všimli, že v deň, keď sa našla Karimova mŕtvola, Dubois mal modrinu pod okom, ktorú zrejme utŕžil v bitke. Policajti podľa auta zistili, že Dubois sa ukrýva v Anderlechte u kamaráta, kde sa nechal bez odporu zatknúť. Potvrdil síce, že Karima poznal, pretože pracoval v jeho garáži, ale poprel, že by mu usiloval o život, ani sa s ním nikdy nepohádal.
Dnes policajti čakajú na výsledky rôznych genetických expertíz. Ale motív zostáva stále záhadou. Ak Dubois vraždil, tak prečo? Zo žiarlivosti? Treba vysvetliť, akú úlohu zohrala v celej dráme Leila. Policajti by okrem toho radi vedeli, kde sa Dubois zdržiaval v čase, kedy boli spáchané ďalšie nevysvetlené zločiny. Nie je vylúčené, že sa opäť začne pracovať na prípade Colette Dumontovej.
Pokiaľ ide o Guya Claira, je celkom možné, že niektorý darebák v jeho kreslenom filme bude vyzerať ako Claude Dubois.
Pch
