Keď okolo jedenástej večer vyšiel z pánskeho WC, lesklo sa od čistoty. Potom prešiel do dámskeho WC, kde steny pokrývali obrázky, čísla telefónov a vulgárne slová. Pohľad mu padol na stenu za jedným záchodom, na ktorej bolo veľkými písmenami napísané: NECHCE MA PUSTIŤ VON – BIJE MA – CANNON – KAMIÓN 383. Aycock nejako zaváhal, či to má umyť, lebo mal pocit, že žena, ktorá to napísala, mala naponáhlo. Nie, neumyje to, práve naopak – zavolá na diaľničnú políciu.
Volanie o pomoc na záchode
Na jeho prekvapenie to policajt zobral veľmi vážne. „Ideme to preveriť,“ povedal mu. „Ďakujeme, že ste nás upozornili.“
Aycock mohol byť v ten deň spokojný – nielenže odviedol dobrú robotu, ale nevedomky zachránil život žene, ktorá ležala v kamióne zavinutá do prikrývky.
V McMinne bola obzvlášť pokojná noc, nič zvláštne sa nedialo. Policajti mali teda dosť času, aby si všetko dôkladne preverili. Ako prvé začali pátrať po firme Cannon. Zistili, že taká firma existuje v meste Little Rock v Arkansase. Keď tam policajti zatelefonovali, aj o polnoci im to niekto zdvihol.
„Máte kamión s číslom 383?“ Muž im o chvíľu potvrdil, že taký kamión majú a mohol prechádzať cez McMinn, lebo mieri do Georgie. Jeho vodič sa volá Shannon Jones a pre firmu pracuje od januára 2001. Vzhľadom na to, že jazdil na dlhé trasy, požiadal o súhlas vziať si so sebou spolujazdca.
Takže Jones sa zastavil v McMinne a mal so sebou ženu. Volanie o pomoc, ktoré sa našlo na WC, zrejme nebol len žart. Policajti poprosili dispečera, či by im mohol zistiť, kde sa Jones práve nachádza. Ten im o niekoľko sekúnd oznámil, že je na diaľnici číslo 16 a blíži sa k mestu Laurens v štáte Georgia.
Jones sa však rozhodol zastaviť na pumpe pri Dubline a odbočil na parkovisko. Vypol motor a v kabíne sa rozľahlo ticho. Jones naučeným pohybom siahol dozadu a rozhrnul záves, ktorý mal za chrbtom. Spod prikrývky sa vynorila opuchnutá tvár svetlovlasej mladej ženy, ktorá mala na zápästiach podliatiny a okolo očí modriny. Ako na každej zastávke, aj teraz poprosila Jonesa, či smie ísť na záchod. Ten zobral anténu z rádia, ktorá mu slúžila ako trstenica. Stopy po nej mala mladá žena na chrbte, prsiach i na stehnách. Jones ju najprv upozornil, čo ju čaká, až potom jej rozviazal ruky a išiel s ňou na WC. Vošiel dnu prvý, aby sa presvedčil, či tam niekto nie je, až potom tam pustil aj mladú ženu.
Tá mala k dispozícii len asi tri minúty – potom jej Jones ako zvyčajne začne búchať na dvere. Už to trvalo tri týždne – tak dlho bola Katina Shaddixová v rukách tohto človeka. Bolo však už neskoro, aby ľutovala svoju neopatrnosť. Katina, 21-ročná študentka sociológie, si zvykla cestovať z jedného mesta do druhého v kamiónoch. Nemala to robiť. Na cesty ju vyhnala túžba po dobrodružstve a provokácii – o svojom otcovi nemala správy od rozvodu rodičov a žila len s matkou.
Spočiatku išlo všetko dobre, Jones sa jej ponúkol, že ju odvezie na juh. Katine sa začali univerzitné prázdniny a na cestu sa veľmi tešila. Záležalo jej na nej dokonca natoľko, že prvé tri dni súhlasila, že bude s Jonesom spať. Ibaže potom sa začalo peklo, lebo Jones ju začal považovať za svoj majetok, svoju otrokyňu a väzenkyňu. Celý deň bola zatvorená v kabíne a smela vyjsť len v noci. Katina nikdy tak neľutovala, že sa pohádala s matkou. Tá sa totiž domnievala, že jej dcéra je v škole a nemala najmenší dôvod po nej pátrať. Katina nemohla očakávať od nikoho pomoc a čoraz väčšmi bola presvedčená, že Jones ju nakoniec zabije, aby ho neudala.
Jones jej zabúchal na dvere. „Ešte si neskončila?“ Katina rýchlo napísala na stenu záchoda odkaz a skryla sprej v kabelke. Takýchto odkazov už cestou napísala niekoľko. O pár minút už kamión vyšiel na diaľnicu číslo 16 a Jones si nevšimol auto, ktoré ho v diskrétnej vzdialenosti sledovalo. Diaľniční policajti v McMinne nestrácali čas a okamžite sa spojili so svojimi kolegami v Laurense. Krátko po polnoci hliadka pod velením Geralda Fraziera našla Jonesov kamión vo chvíli, keď vychádzal z parkoviska.
Kamión o pol druhej spomalil, odbočil na odpočívadlo a zostal stáť. Katina vedela, čo to znamená. Jones nadvihol prikrývku, pod ktorou ležala. Mladá žena si spútanými rukami chránila tvár, ale Jones ju bil anténou hlava-nehlava. Očividne len takýmto spôsobom vedel v sebe vzbudiť vášeň, lebo o chvíľu odložil anténu a rozopol si opasok i nohavice. Vtedy počul, ako mu niekto búcha na dvere kabíny. Rýchlo zakryl Katinu prikrývkou a otvoril. Stáli pred ním traja policajti. „Radi by sme sa pozreli do vášho kamiónu. Vystúpte,“ povedal mu Frazier.
Zatiaľ čo dvaja policajti spútali Jonesa, Frazier vyšiel do kabíny a našiel v nej Katinu. Tá keď uvidela policajné uniformy, rozplakala sa od úľavy a šťastia. Policajti ju dali okamžite previezť do nemocnice v Dubline, kde sa o ňu postarali lekári. Jej telo ako aj tvár boli samá rana.
Ako by sa skončila táto jazda, keby si v McMinne jeden človek nevšimol jej volanie o pomoc? Napriek svojmu veku – 32 rokov – už niekoľko žien podalo na Jonesa žalobu za násilie.
„Takýto typ človeka vždy nakoniec niekoho zabije,“ vyhlásil psychiater, ktorý ho vyšetroval.
Pch
