ráno vstáva, s úsmevom chystá kávu a raňajky, nezabúda pribaliť aj desiatu. Odprevadí svojho drahého na prah, posledná letná pusa… Až keď som sa vrátila do postele, uvedomila som si, že som spravila niečo, čo absolútne nepodporujem alebo mi to je ľahostajné. Áno, možno raz v návale zamilovanosti mi tento tradičný stereotyp nebude prekážať. Ale prečo venujem túto pozornosť človeku, ktorý ma celé štyri mesiace vodil za nos? Ešte pred mesiacom som mala pri srdci zvierajúcu bolesť a teraz tomu istému tvorovi robím raňajky a vstávam so sliepkami…
Vtedy ma napadlo – kde je moja hrdosť…
Pokiaľ teda siaha naša hrdosť? A nestrácame ju náhodou v otázke lásky???
Ženy už od pradávna boli známe svojou emocionálnosťou a citovosťou. Rodinný krb hrial hlavne vďaka ženskej láske. Však už keď si zoberieme samotný pravek – muži odchádzajú na lov, týždne lovia zver, karieristicky sa predháňajú, kto uloví lepšiu korisť. A ženy? Ženy čakajú, s láskou sa starajú o ich spoločné ratolesti a keď sa ich muži vracajú, s láskou ich privítajú do ideálne upratanej jaskyne…
Moja kamarátka Saška chodí so svojím priateľom pomaly päť rokov. Celú dobu bola v sedle. Skoro nikdy nerobila kompromisy a jej priateľ ju bezhlavo miloval. Každý z nich študoval v inom meste, a preto sa posledné tri roky videli len cez víkendy. Mali svoju osobnú voľnosť, ale počas víkendov sa nemohli odlepiť. Zvrat nastal až po skončení Saškiných štúdií. Rozhodla sa nasťahovať k jej dlhoročnému drahému do hlavného mesta. Postupne sa to začalo kaziť.
A postupne sa začal jej partner Martin meniť.
Nikdy nemal čas.Nedovolil jej stretávať sa s jeho kamarátmi (pretože oni boli umelecky založení budúci režiséri a ona len hlúpučká učiteľka). V jeden deň jej oznámil, že ju podviedol. Bez emócií, bez ospravedlnenia, s prostou otázkou: „Čo s tým chceš robiť?“ Saška nemohla uveriť vlastným ušiam. Čo sa robí v takýchto situáciách – vyše polovica spraví bordel a odíde. Pár dní sa z toho dostávajú, ale neskôr začínajú odznova. Nový začiatok, nové výzvy. Saška sa nezariadila podľa tradičnej situácie. Chcela jej dlhoročné partnerstvo udržať stoj čo stoj. „Kači, vždy som mala hrdosti až-až a nikdy ma nenapadlo, že budem stvárať takéto veci. Ale chcem to zachrániť, je to pre mňa veľmi dôležité.
Ja ho milujem, nechcem sa ho len tak vzdať.
Aj keď mu už neverím“ prezradila mi pri pohári vínka. Asi sa v tom víne naozaj skrýva pravda. V jej prípade sa stratila hrdosť v tom zmysle, že nielen odpustila neveru jej partnerovi, ale ticho musí tolerovať jeho skvelé priateľstvo so ženou, s ktorou ju podviedol. Kde je hranica u Sašky neviem a pravdepodobne to nevie ani ona sama. No moja ranná hra na žienku domácu bola oproti tomuto malinka.
Ďalším príkladom môže byť prípad Janky.
Tá svojho (mysliac si, že životného) partnera predstavila svojej konzervatívnej rodinke týždeň pred ich rozchodom. Zdá sa, že na Marka bola táto veľkolepá uvítacia rodinná večera tlačidlo k priznaniu jeho dlhodobejšej nevery k ďalšej Janke. Dala mu na výber- je ochotná odpustiť mu neveru, no musí si vybrať, či ona alebo tá druhá. Milý Marko si vybral tú druhú. Bola to mladá začínajúca herečka s krásnou pehou nad hornou perou – kto by jej neodolal. Zabudol na Jankine krásne šibalské očká, na jej tmavé vlásky a hlavne dobrú povahu a vrhol sa do nového milostného dobrodružstva. Zabudol však na jeden fakt, a to, že bez Janky je úplne neschopný. Školu mu vybavovala ona, skúšky robil vďaka jej motivácii, variť mu varila ona a keď sa milý Marko dostal do úzkostnej depresie (, bola to ona, ktorá mu pomohla. Nová – druhá Janka, ako začínajúca herečka, nemala naňho toľko času, užívala si svoj život a nepoznala jeho problémy. A tak sa Markovi zacnelo po starej dobrej Janke. Po mesiaci k nej došiel ako zbitý pes, trošku zakňučal a Janka ho prijala. Pravdaže chodenia s novou Jankou sa nechcel vzdať. A tak stará Janka sa zakliesnila do role kamarátky. Avšak kamarátky, ktorá Markovi všetko vybaví – pomáhala mu so školou, zháňala mu nové ubytovanie. A občasné prespávanie sa zmenil na občasný sex. Postupom času Marko zistil, že stará Janka je stará Janka a dal košom tej druhej – novej. Jankina hrdosť bola celé to obdobie na bode mrazu. Vyvárať mužovi, ktorý Vás veľmi zranil? Počúvať o jeho problémoch s jeho súčasnou? A ešte k tomu ho finančne podporovať, dať mu prístrešok a vybavovať mu povinnosti, ktoré sa absolvujú v nekonečne dlhých radoch… „ Kde bola moja hrdosť? Asi v mojom zamilovanom srdiečku.“ smeje sa teraz. A právom. Janke sa hrdosť zobudila z ľadového spánku a keď Marko prišiel so záchranným úsmevom – chcem sa vrátiť, Janka jeho istotu poslala do šírych diaľok. Začala mať rada slobodu, ticho (bez nejakých výčitiek alebo depresívnych nárekov) a hlavne začala mať rada samú seba. Teraz pravdivo tvrdí, že cíti, že si zaslúži viac – a nielen ja som na ňu veľmi hrdá.
Naša hrdosť v otázkach lásky nemá mieru.
Môže dosahovať Everest, ale taktiež sa môže zrútiť do tej najhlbšej priepasti. Jediné ospravedlnenie na naše nezvyčajné správanie je, že milujeme. Niekedy sa čudujem rôznym ženským správaniam, čo všetko sú ochotné spraviť pre záchranu ich lásky, kam dokážu až zájsť. Koľko kompromisov musíme urobiť a koľko vlastných hodnôt stratiť. Hovorím si – tak toto nikdy, ale ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy. Taktiež sa hovorí, že keď ho miluješ, nie je čo riešiť – avšak poznám ešte jeden a asi najvýstižnejší výrok- „Vše s mírou“.
Vaša Katarína
