Do funkcie ho vymenoval prezident potom, čo v stredu neskoro večer rezignoval Sigmundur Davidom Gunnlaugsson v súvislosti s kauzou Panama Papers. Na jeseň sú naplánované predčasné voľby.
Do čela vlády sa miesto Gunnlaugssona postavil niekdajší farmár a veterinár Johansson. Kríza sa zdá byť pre ňu zatiaľ zažehnaná, pretože vládna koalícia má v parlamente pohodlnú väčšinu a hlasovanie o nedôvere tak podľa všetkého prečká.
Johansson je podpredsedom vládnej Pokrokovéj strany, z ktorej pochádza aj jeho predchodca na premiérskom poste Gunnlaugsson. Ten ešte v utorok večer svoje ohlásené odstúpenie v súvislosti s kauzou takzvaných panamských dokumentov vysvetľoval tak, že sa postu vzdá len dočasne.
Opozičné strany vo štvrtok predložili nový návrh na vyslovenie nedôvery vláde a vyzvali k čo najrýchlejšiemu usporiadaniu volieb. Prvý návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Gunnlaugssonovi a jeho kabinetu podala opozícia už v pondelok.
V novom návrhu nie je uvedené Gunnlaugssonovo meno, ale vzťahuje sa k celej vláde, napísal server Iceland Review. Podľa neho opozičným stranám prekáža predovšetkým to, že vláda sa rozhodla zotrvať pri moci v prakticky nezmenenom zložení a že voľby by sa mali konať až za pol roka.
Vládne kríze na Islande vyvolalo v nedeľu zverejnení takzvaných Panamskýchdokumentov (Panama Papers).
Podľa nich kúpili Gunnlaugsson a jeho manželka Anna Sigurlaug Pálsdóttirová firmu v daňovom raji na Britských Panenských ostrovoch, ktorú využívali k investíciám miliónov dolárov.
Keď sa Gunnlaugsson stal v roku 2009 poslancom, svoj 50-percentný podiel vo firme zamlčal. O osem mesiacov neskôr tento podiel predal manželke za jeden dolár.
Spoločnosť mala významný podiel v troch veľkých islandských bankách, ktoré v dôsledku finančnej krízy skrachovali. Gunnlaugsson je z toho dôvodu obviňovaný z konfliktu záujmov. Potom, čo sa v roku 2013 stal islandským premiérom, viedol rokovania o budúcnosti týchto bánk s veriteľmi.
