Takúto zmenu chystá nový minister školstva Dušan Čaplovič (Smer), podľa ktorého boli kritériá Akreditačnej komisie doteraz málo prísne. Zaradenie školy do elitného klubu univerzít má pre školu veľký význam. Okrem prestíže a peňazí ide aj o možnosť prideľovať titul inžinier a magister, ktorým odborné vysoké školy nedisponujú.
Do elitnej kategórie by sa podľa nového ministra mali zaradiť len tie inštitúcie, ktoré sú uznávané aj z medzinárodného hľadiska a ich výskum je na vysokej úrovni. „Ostatné univerzity môžu byť len vysoké školy, nebudú to univerzity v pravom slova zmysle,“ hovorí Čaplovič. Aj keď o pomenovanie „univerzita“ by podľa súčasného zákona zatiaľ neprišli, tvrdí, že preradenie sa určite odrazí najmä na ich rozpočtoch. „Ich financovanie musíme nastaviť tak, aby kvalitné univerzity, kvalitné študijné odbory a programy sme financovali, a tie odbory a programy, o ktoré nie je záujem na trhu práce, musíme financovať v útlmovom režime,“ vysvetľuje.
Zužovanie okruhu univerzít je namieste aj podľa predsedu Rady vysokých škôl Viktora Smieška. Ako vraví, pri financovaní univerzít sa dnes vynecháva množstvo údajov, ktoré napovedia viac ako len počet študentov na profesora. „Máme vytvorené databázy publikačnej činnosti, projektovej činnosti či úspešnosti doktorandského štúdia a tak ďalej. Stačilo by ich len zozbierať a správne interpretovať,“ hovorí.
„Ministerstvo plánuje pripraviť úpravu kritérií tak, aby sa odstránili niektoré nejasnosti z predchádzajúcej komplexnej akreditácie a podľa vyjadrení Akreditačnej komisie sa proces zavŕši aj predložením návrhu na zmenu zaradenia niektorých vysokých škôl vláde a následne aj Národnej rade,“ pripúšťa hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Ako dodáva, už podľa dnes známych výsledkov komplexných akreditácií mali byť niektoré univerzitné vysoké školy preradené z tejto kategórie, no nestalo sa tak.
O koľko viac by mali dostávať univerzity zaradené k elite, bude podľa Čaploviča záležitosťou rokovaní s predstaviteľmi škôl. „V tejto etape prípravy rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu je podstatné zdôrazniť záujem o ešte väčšie preferovanie kvality na úkor kvantity pri financovaní vysokých škôl,“ dodal jeho hovorca Kaliňák.
Komplexnú akreditáciu spustil ešte exminister školstva Ján Mikolaj (SNS). Aj keď podľa jej prvých výsledkov titul univerzita obhájilo len sedem škôl, zvyšné dostali čas na odstránenie nedostatkov a do elitnej skupiny sa dostala takmer celá pôvodná zostava. Mikolaj dnes tvrdí, že si je vedomý niektorých nedostatkov v pravidlách.
„Niektoré kritériá treba sprísniť, no v princípe si myslím, že sú nastavené dobre,“ hovorí s tým, že v čase ministrovania si nemohol dovoliť, aby sa do kategórie univerzít nedostala žiadna z našich škôl. Zároveň však novému ministrovi vyčíta prílišnú angažovanosť. „V žiadnom prípade by som nehovoril, či ich bude šesť, alebo sedem, pretože to je zasahovanie do systému, čo politik nesmie robiť,“ vraví.
Rovnaký prešľap Čaplovičovi vyčítalo už aj viacero vysokých škôl. Okrem počtu univerzít, ktoré podľa neho patria k špičkovým pracoviskám, totiž menoval aj konkrétne školy. Zahrnul k nim po tri univerzity v Bratislave a Košiciach, ale aj univerzity v Nitre, Zvolene či Trenčíne, s ktorým sa spájalo viacero škandálov ohľadom kupovania titulov. „Som si istý, že sa len pomýlil,“ komentuje Mikolaj zloženie škôl, ktoré chce Čaplovič prizvať k diskusii o chystaných zmenách.
