Ak Martina Roháča pokazila vojna, alebo bol prehnitý už skôr, sa zrejme nikdy nedozvieme. Fakty ale hovoria jasne – tento novoveký lupič sa veľmi rýchlo stal najaktívnejším vrahom v histórii českých zemí. Trest, ktorý ho po dolapení čakal, bol rovnako krutý ako jeho činy.
Osobnosť Martina Roháča sa na hodinách dejepisu väčšinou nepreberá ani v Česku. Napriek tomu si pripočíta jedno historické NAJ – do dnešného dňa je stále najaktívnejším vrahom na území Čiech.
Oficiálne zabil počas 3 rokov 59 ľudí.
Vraždiť začal už keď sa vracal z vojny „s Turkom“. Najodpornejšieho zločinu sa bezpochyby ale dopustil až v Čechách. So svojimi druhmi zavraždil postupne tri tehotné ženy a vyrezal im nenarodené deti z tela. Lenže to im nestačilo a z telíčok plodov vytiahli srdcia, pľúca a pečeň a tie si potom údajne uvarili a zjedli!
Spravodlivosť ich nakoniec ale predsa len dostihla. Roháč bol chytený a rovno poslaný na mučenie. Ku všetkým zločinom sa priznal a desať dní od vynesenia rozsudku, teda 17.2. 1571, bol popravený. Kat mu najprv na pranieri pred zrakmi všetkých usekol postupne článok po článku z každého prstu.
Potom bol odvedený priamo na popravisko, kde mu kat a jeho pomocníci odtrhávali kliešťami mäso z tela. Väčšinou vyberali miesta na hrudi a bokoch, rany potom kat rozžeraveným železom opálil, aby mu odsúdený nevykrvácal pred samotnou popravou.
Cibuľa slúžila v stredoveku ako platidlo, ľudia si ju dávali aj ako dar
Potom Roháče čakalo lámanie kolese a vzhľadom na to, že do neho mal byť vpletené ešte živý, dá sa predpokladať že bol lámaný tzv. odspodu. Kat odsúdenca nechal na zemi priviazať k štyrom kolíkom a na telo – najprv nohy – mu púšťal ťažké koleso so železnou obručou. Až nakoniec prišiel hrudník, Roháčovi však zrejme nebola ponúknutá milosť v podobe zlomeného väzu.
Potom bol zrejme ešte živý, ale dosť pravdepodobne v bezvedomí, Roháč do kolesa vpletený a jeho telo vystavené na námestí ako výstraha ďalším zločincom.
Giulia Tofana bola najväčšia sériová vrahyňa, otrávila 600 mužov
Z teoretického hľadiska sa dá povedať, že žiadne zo spôsobených zranení nebolo smrteľné – kat mal za úlohu odsúdeného udržať na žive a ako človek, ktorý dobre poznal ľudskú anatómiu, presne vedel, ako to aj pri takto brutálnom mučení docieliť. Je možné, že sekanie článkov prstov Roháč zvládol ešte pri vedomí, to, čo nasledovalo, ho ale celkom iste uvrhlo do mdlôb, čo pre neho znamenalo isté vyslobodenie.
Lekárske kapacity sa zhodujú, že aj bolesť môže človeka zabiť – akútna stresová reakcia, ktorú laici označujú aj za šok, môže človeku s chorým srdcom spôsobiť aj smrť.
Príčinou smrti v Roháčovom prípade ale bude zrejme skutočný šok, ktorý sa dostaví v prípade masívnych poranenia. Dochádza k tzv. centralizácii obehu, kedy sa krv distribuuje iba k dôležitým orgánom, ako je mozog či srdce. Koža, kostrové svalstvo či obličky a pečeň dostávajú len obmedzený prísun krvi.
Ak proti šoku nezasiahne lekár, dôjde veľmi rýchlo k nenávratnému poškodeniu orgánov a následne aj k smrti. Čo presne však zabilo Roháča, sa môžeme vzhľadom k obmedzeným historickým prameňom len domnievať.
