Adolf Hitler okrem bojovania a plynovania Židov venoval tiež veľké úsilie architektúre a hodlal prebudovať Berlín na svetové hlavné mesto Germania. Malo ísť o najväčšie a najúžasnejšie mesto, aké kedy bolo v histórii postavené. Dokončené malo byť v roku 1950.
Na pomoc Hitlerovým smelým plánom pribehol jeho minister priemyslu Albert Speer. Inteligentný a schopný muž, ktorého Hitler osobne poveril vybudovaním mesta. Sám Hitler dodal niekoľko architektonických návrhov na najdôležitejšie budovy.
Hlavné tepnou mesta mala byť sedemkilometrovom hlavná cesta „Prachtstrasse“. Jej dominantou mal byť Víťazný oblúk, ktorý mal úplne zatieniť ten, ktorý už stál v Paríži. Hitlerov oblúk mal byť šesťkrát väčšia, takže išlo o naozaj mamutiu stavbu.
Na konci triedy mali stáť ďalšie impozantné budovy, ako Ríšske kancelárstvo, Hitlerov osobný palác alebo mestská Veľká aula či hala. Počítalo sa samozrejme s priestranstvom pre vojenské prehliadky. Najmä Veľká aula mala byť podľa plánu až trápne monštruózna. Stavba bola inšpirovaná bazilikou Svätého Petra, ale celkom postrádala jej eleganciu a všetko sa podrobilo jedinému kritériu – veľkosti. Mala sa rozkladať na 99 tisícoch metroch štvorcových a čnieť mala do výšky 300 metrov. Vážila by 200 tisíc ton a vošlo by sa do nej 180 tisíc ľudí. Podľa niektorých predpokladov by dych toľkých ľudí vytvoril pod stropom budovy dažďový mrak, z ktorého by mohlo pršať.
Realizácie sa dočkalo len veľmi málo budov. Išlo najmä o Ríšske kancelárstvo a Olympijský štadión, ktorý bol najväčší v vtedajšej Európe. Hitler ale plánoval ešte väčšie, kde by sa konali všetky olympijské hry. Inak sa však z Germánska nepostavilo prakticky nič. V pláne boli tiež veľké diaľničné okruhy, zložitá sieť podzemných tunelov, pretože chodci mali chodiť hlavne pod zemou, i rozsiahle komplexy obytných budov. Všetko mala realizovať armáda otrokov. Nie je náhodou, že koncentračné tábory Gross-Rosen, Buchenwald a Mauthausen boli postavené v blízkosti kameňolomov a Sachsenahusen zase vedľa továrne na tehly. Práve tu bola práca najťažšia a desaťtisíce väzňov sa doslova upracovaly k smrti. Speer mal zmluvu s SS, že mu budú dopravovať tehly až priamo na stavenisko. A oddiely SS použili aj tie najbrutálnejší metódy, aby prísun tehál prebiehal plynulo.
Germanii padlo za obeť aj 60 tisíc bytov, ktoré Speer nechal zbúrať, čím urobil bezdomovcov asi zo 100 tisíc Nemcov. Tí si museli hľadať nové bývanie. Boli čiastočne ubytovaní v bytoch po Židoch, ktorí už medzitým putovali do koncentračných táborov.
Nič z vízie Adolfa Hitlera ani Alberta Speera sa nakoniec nenaplnilo. Spojenecké bombardéry od polovice vojny začali decimovať Berlín aj ďalšie mestá a materiál i pracovne sily boli potrebné pri ich obnove. Germania mohla byť dokončená len, ak by Hitler skutočne vyhral druhú svetovú vojnu. A to sa našťastie nestalo.
