Ak si myslíte, že najdesivejším kanibalom bol Andrej Čikatilo, tak sa zoznámte s príbehom Alberta Fischa. Pod šupkou láskavo vyzerajúceho starčeka sa ukrýval perverzný netvor. Detské obete bičoval, chlapcov kastroval, vpichoval do nich aj do seba rybárske háčiky, jedol fekálie. Neslávne sa preslávil vraždou malého dievčatká Grace Buddovej. Chytili ho, až keď rodičom poslal list: „Zjedol som vašu dcéru…“
Krv nie je voda. Albert Fish sa narodil roku 1870 vo Washingtone do rodiny poznačenej mentálnymi chorobami a alkoholizmom. Niekoľko jeho príbuzných dokonca zomrelo v ústavoch pre duševne chorých. V piatich rokoch stratil otca a matka ho poslala do sirotinca, aby mohla ísť pracovať. V dospelosti sa Fisch vyučil ako natierač a dekoratér, oženil sa a mal 6 detí. Keď ho ale manželka po dvadsiatich rokoch opustila kvôli inému mužovi, začal sa nebezpečne meniť. Často jedol surové mäso, ktoré podával aj svojim deťom. Nikdy ich netýral, ale nútil ich, aby ho bili pádlom, ktoré prebil dlhými klincami.
V roku 1926 odpovedal na inzerát vtedy osemnásťročného Edwarda Budda, ktorý hľadal zamestnanie na vidieku. Fish si ho vyhliadol ako svoju ďalšiu obeť. Navštívil chlapca v dome jeho rodičov a sľúbil mu prácu na farme, z ktorej priniesol aj paradajky a syr. Akonáhle ale uvidel jeho desaťročnú sestru Grace, všetko sa zmenilo. Dievča s tmavými vlasmi, čokoládovýma očami, svetlou pleťou a plnými ružovými perami ho učarovala. Začal na jej rodičov naliehať, aby ju s ním večer pustili na oslavu neterkiných narodenín a Buddovi po krátkom zdráhaní súhlasili. Vyzeral predsa tak milo. Svoju dcéru potom už nikdy nevideli živú. Až po ôsmich rokoch sa našli pozostatky jej tela, a to vďaka listu, ktorý Fish Buddovým poslal.
Moja drahá pani Buddová,
navštívil som Vás vďaka inzerátu Vášho syna a priniesol syr a paradajky. Vaša Grace mi sedela na kolenách, pobozkala ma a ja som sa vtedy rozhodol, že ju zjem. Pod zámienkou narodeninovej párty, na ktorú ste ju so mnou pustili, zaviezol som ju do vopred vyhliadnutého prázdneho domu. Ona trhala vonku kvety a ja som sa medzitým išiel hore pripraviť. Vyzliekol som sa, pretože som vedel, že by inak na mojich šatách zostala krv. Potom som ju zavolal dovnútra. Keď vstúpila do izby, bol som schovaný v skrini. Akonáhle ma uvidela nahého, začala kričať a chcela utiecť, vyhrážala, že Vám všetko povie, ale chytil som ju. Bránila sa, hrýzla a škriabala. Najprv som ju vyzliekol, potom uškrtil a naporcoval na kúsky, aby som si mohol mäso odniesť domov. Bola veľmi sladká a mäkká, upečená na cibuľu a mrkve v rúre. Jedol som ju 9 dní. Ale nemusíte sa báť, neznásilnil som ju, aj keď som mohol, zomrela ako panna.
List síce nebol podpísaný, ale polícia Fischa vystopovala. Keď sa ho rozčúlení policajti pýtali na dôvod tak krutej smrti malej Grace, povedal len: „Mal som chuť“. Po zatknutí sa priznal k vraždám niekoľkých stoviek detí a vtipkoval, že mal dieťa v každom zo štátov Únie.
Na elektrické kreslo sa Fish vyslovene tešil, malo to byť jediné vzrušenie, ktoré zatiaľ neskúsil. Ešte pred popravou si ale sťažoval na bolesti a ťažkosti pri sedení. Lekárom zveril, že jedným z jeho potešenie bolo pichať do seba ihly a nechávať ich zabodnúť do spodnej časti tela, čomu nikto neveril. Následný röntgen ale odhalil 27 ihiel rôznych veľkostí zapichnutých v panvovej oblasti. Pri poprave potom spôsobil kov v jeho tele pri prvom elektrickom šoku skrat a k jeho usmrteniu boli potrebné dva obrovské výboje. Vo svojich 65 rokoch bol najstarším usmrtenými väzňom v Sing Singu.
Čikatilo, sériový vrah zo Sovietskeho zväzu, zabil 56 žien a detí
