Krásne machové gule zvané riasogule zelené sa vyskytujú na severnej pologuli, najmä v Japonsku alebo na Islande. Sú záhadné tým, že cez noc ležia na dne a vo dne stúpajú nahor. Vedci chceli prísť na kĺb tomu, ako to táto rastlina robí.
Riasogule sú rozšírené aj u nás, sú totiž veľmi populárny u akvaristov. V Japonsku ide o chránené druhy, objavujú sa aj v japonskej kultúre. Najväčšie exempláre sa nachádzajú v jazere Akan na japonskom ostrove Hokkaidó, kde majú v priemere okolo 20-30 cm. Odtiaľ sa tiež rozšírilo ich japonské pomenovanie Marima či torasanpe. Tieto gule, ktoré nemajú žiadne jadro, pôsobia zvláštnym a veľmi dekoratívnym dojmom. Pri priemere 30 cm sa môžu dožiť viac než sto rokov. Najčastejšie sa vyskytujú v plytších častiach jazier, preto sú vhodné aj pre akvaristov.
Riasogula má jednu zvláštnu vlastnosť. V tme leží na dne, zatiaľ čo vo dne vypláva k hladine. Znamená to teda, že musí byť schopná rozoznať, kedy je deň, a tiež musí mať nejakú schopnosť, ako sama vyplávať a potom sa zase ponoriť. Pre vedcov bolo rozlúštenie tejto záhady roky ťažkým orieškom.
Prvú otázku, teda ako riasogula spozná, že je deň, išlo vysvetliť veľmi jednoducho pomocou fotosyntézy a cirkadiánneho rytmu. Rastliny sú vďaka nemu schopné spoznať, v akej časti dňa sa nachádza. A pri procese fotosyntézy sa na guliach vytvárajú bublinky, ktoré dávajú riasogule práve schopnosť plavať. Hypotézu vedci ešte následne overili experimentom, keď za pomoci špeciálneho roztoku zastavili pri riasogule proces fotosyntézy. Bublinky sa na jej povrchu nevytvorili a gula zostala ležať celý deň na dne. Záhada plávajúcich riasoguli tak bola vyriešená.
Japonskí vedci vyplávali na more, skúsili tisíce rokov starú cestu na Okinawu
Riasogula je na Hokkaidó veľmi populárna, dokonca z nej urobili maskota ostrova, panáčika Marimokkori. Na jazere Akan sa koná tiež trojdňový Festival Marima, pri ktorom hrajú významnú úlohu príslušníci národa Ainu, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi ostrova Hokkaidó. V Japonsku je riasogula zaradená medzi ohrozené druhy už od roku 1920, ich počet v jazere Akan sa však stále znižuje. Aj na Islande získala riasogula status chráneného druhu v roku 2006. Ako jazero Mývatn, tak jazero Akan sú chránené. Prvé ako prírodné rezervácie, druhé ako národný park.
Riasy premenili Žlté more v zelene. Z pobrežia ích odstraňujú buldozéry
