TO PRETO, ŽE NA TO MAJÚ MNOHO DÔVODOV. ASI NAJHLAVNEJŠÍM DÔVODOM JE FAKT, ŽE ŠTÁT ROBÍ VŠETKO PRETO, ABY PRACOVITÍ ŠVÉDI MALI POSTARANE O BEZPEČNÝ ŽIVOT A POKOJNÚ STAROBU.
Štát uvalil vysoké dane preto, aby mali z čoho vyplácať dôchodky, platiť školy a verejne osvetlenie alebo čokoľvek verejne. Dnes sa veľa Švédov hnevá, že to nie je ako kedysi, pretože je viac dôchodcov a viac školopovinných deti (hlavne z rodín moslimských emigrantov).
Sociálna sieť
Dobre vymyslenou sociálnou sie-ťou sa štát stará aj o tých, ktorí pracovať nemôžu. Nuž a ti, ktorým sa nedarí nájsť si prácu, štát poskytuje rôzne reedukačné programy a natláča im náhradnú (i keď dočasnú) podporu formou sezónnych prac alebo pracovnej motivácie na chránených pracoviskách. Napríklad práve teraz naša firma dostala (zadarmo pre nás) vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý si hľadá pracú. Na cely rok tento nezamestnateľný inžinier (mimochodom jeho pôvod je v Ugande) dostal minimálnu mzdu (ktorú platí úrad prace namiesto nasej firmy). A tak tento človek nezlenivie, ma kontakt na svoju profesiu a snaží sa získať dobrý životopis a vhodne odporúčania od nasej firmy. Výsledkom je fakt, že väčšina ľudí žijúcich vo Švédsku pracovať chce. Je to aj preto, že za plat, ktorý vo Švédsku dostanete, môžete skromne ale dôstojne žiť. Dokonca väčšina Švédov chce pracovať preto, aby bola ich spoločnosť lepšia a bohatšia a mohla pomáhať slabším, či už doma alebo iným rozvojovým krajinám sveta.
Verejne pravo potuliek
Druhy najdôležitejší dôvod na radosť zo života spočíva v samotnej náture Švédov. Sú od prírody veľmi športovo založení. Cez víkend schytia nordické palice a svižne kráčajú po lesoch. Ti mladší po lesoch utekajú alebo bicyklujú. Najpopulárnejším športom vo Švédsku nie je hokej, ako by sme si mysleli, ale orientačný beh. Aj v maličkej komunite existuje aspoň jeden športový klub orientačného behu. A tak, počas voľných dni sa cele rodiny naháňajú s buzolou po lese od značky k značke. Potom si na čistinke, alebo pri vode dajú pivo, alebo čiernu kávu z termosky. Taká čistinka alebo lúka môže patriť nejakému domu a jeho majiteľovi (nie sú tu ploty). A vôbec: tu nedbajú nato, kde si rozložia deky a urobia piknik. Zákon hovorí, že môžete vstúpiť na pozemok kohokoľvek, ale nesmiete robiť bodrel. Vola sa to allemansrätt (”verejne pravo potuliek”, alebo túlať sa kdekoľvek je beztrestné). A tak sa Švédi túlajú po lesoch, lúkach, parkoch, súkromných alebo verejných pozemkoch, okolo vody, na vode, na ostrovčekoch. A sú z toho šťastní, pretože sú na čerstvom vzduchu.
„V Štokholme som našla len par nákupných centier, ale tam chodia len prisťahovalci z krajín blízkeho východu a post-kolonialnej Afriky“
Nepotrebujú Aupark, Polus ani Euroveu. Výsledkom je, že nie sú tlstí. Tu som tuším ani nevidela moletne dámy v zrelom veku a obéznych bruchatých mužov.
Športové kluby
A ešte k tomu športu: v hlavnom meste Stockholme je niekoľko sieti športových klubov. Môj najobľúbenejší (a najväčší) je Friskiss and Svetiss (v preklade ”svieži a spotený”). Keď že klub vydáva svoje vlastne noviny, viem o tomto klube presne čísla: od rana 7:00 do večera 21:00, sedem dni v týždni možno navštíviť niektorú ”jympu” (55 minút kolektívneho cvičenia podobnému aerobiku u nás) v niektorom z 15-tich štokholmských F&S centier (ale aj v každom meste Švédska, nielen Stockholme). Každé takéto centrum ma dve telocvične (teda cvičí sa paralelne na dvoch miestach). Spolu je to okolo 140 (!) 55-minutovych kolektívnych cvičení denne v Stockholme! A to som rátala iba tento jeden športový klub. My by sme nenašli ani toľko inštruktorov. Okrem toho majú aj privátne športové kluby, napríklad SATS a WorldClass (to sú trochu snobskejšie centra – teda menšie pre elitne skupiny). A ešte mnoho súkromných športových klubov so špecializáciou na taebo, salsa dance, joga, step aerobic, body building a iné. Okrem toho, v každom športovom centre je aj mnoho posilňovacích prístrojov čo sú pre tých, čo sú individualisti a nemajú radi rytmické cvičenia pri muzike a v kolektíve. Za pernamentku na pol roka som zaplatila 1500 SEK (asi 150 EURO), čo je super cena – cca 1 EURO za cvičenie a ak k tomu pridám aj vstup do posilňovne, tak to vyjde asi na 50 centov…… Jympu totiž stíham minimálne 3 krát do týždňa – nemusím sa trápiť, že mám niektorý deň v práci dlhý alebo sa vytratím skôr z prace – F&S je otvorený neustále, a tak mam neobmedzene možnosti výberu a netreba mat rezerváciu a už vôbec vám ”hodina” neprepadne ak to nestihnete. Okrem toho, tieto centra majú aj sprievodný program pre deti. Takže aj mamičky na ”materskej” môžu prísť a o ich deti je postarane.
Veľa Štokholmčanov chodí aj na plavárne; pre mňa je voda nesmierne chladná (okolo 23-24 stupňov), ale tu sú nato zvyknutí. Každý bazén ma natiahnuté šnúry – takže všetci disciplinovane plávajú hore dole 50-metrove dávky, kým nesplnia svoju dennú normu. Dohromady je v Štokholme 14 krytých plavárni, ktoré patria mestu (teda mesto dotuje ich prevádzku) a tiež sú otvorene od rana do večera, sedem dni v týždni.
A bezdomovci, hendikepovaní, penzisti a deti do 15 rokov majú vstup zdarma
A propo –dotácie od mesta: tie sa týkajú všetkých športových a kultúrnych podujatí (balet, koncerty, muzikál). Každý prvý štvrtok v mesiaci je napríklad zadarmo divadelný program v mestskom divadle. Jednoducho vystojíte radu (a to poriadne dlhu) a pri obede si pozriete nejakú krátku inscenáciu. Volajú to ”kultúrny obed” – i keď konzumácia obeda nie je zadarmo. V kostoloch majú popri pravidelných omšiach aj pravidelne koncerty – za 3 roky čo som tu, som bola asi na 20 koncertoch (zadarmo) v kostole a to ani nie som protestantka.
O druhej ráno svitá
Švédi žijú podľa ročných období. Všetko sa zobúdza na jar. Dni sa predlžujú a v júni zapadá slnko až okolo polnoci. O druhej hodine ráno už svitá. Na jar je aj naviac štátnych sviatkov. Volne dni tu volajú ”röda dagar” (červené dni) – pretože sú ”načerveno” označené v kalendári. Od polovice marca do konca mája sa všetci Švédi tešia, aby červené dni pripadli na pondelky alebo piatky. To preto, aby si predĺžili volne dni (a mohli športovať). Už od januára majú naplánované, čo v takého predĺžené víkendy budú robiť. Napríklad ak štátny sviatok padne na víkendový deň, tak voľno sa v práci udeľuje na piatok. Takže neprídu ani o jediný štátny sviatok len preto, že sa kalendár stále mení.
Švédi milujú plánovacie kalendáre, takže nebuďte prekvapení, ak vám niekto povie, že v 16-tom týždni sú dva červené dni alebo, že so strýkom pôjde na rybačku v 36-tom týždni. Od prvých slnečných lúčov (v apríli), keď ja na prechádzke ešte nosím čapicu, tu sa už štokholmske decka cvachtaju v jazerách. A rodičom to vôbec nevadí, hlavne nech sa deti otužujú. Tiež majú neuveriteľnú záľubu v opaľovaní – to asi preto, že nechcú mat typicky bledú nordickú pokožku. Hlavne však neustále vykonávajú pohyb v každom počasí a ročnom období.
Koluje tu taký vtip, že ked vidiš do poriadne hneda opalenu zensku, urcite stravila junovy weekend na balkone.
Jedným z hesiel Švédov je: ”nie je zle počasie, len zle oblečenie”.
Oslava jari
Atmosféra jari sa predlžujúcimi dňami stupňuje každým dnom. A tak aj národný sviatok ustanovili na začiatok júna (6.6.) – je to tzv. Deň národnej vlajky schválený Zákonom o vlajke (všade sú tí politici divní). Až do roku 2005 mali Švédi len náboženské sviatky a nie ”národné”: To možno preto, že neboli osbolodeni sovietskou ani americkou armádou, ani neporazili nacisticky a totalitný komunisticky režim.
Je dost zvlastne, ze Svedi oslavuju nabozenske sviatky a su pritom velmi ateisticki a sekularni….
A tak si za národný sviatok po dlhých politických debatách vybrali deň, kedy bol Gustáv Vassa zvolený za kráľa Švédska (v roku 1523, ale deň nebol presne identifikovaný, takže 6.6. je len vytypovaný za najpravdepodobnejší). V tento deň o niekoľko storočí neskôr (1809) bola prijatá prvá ústava Švédska, ktorá oficiálne stanovila, že Švédsko je kráľovstvo.
Ale pravda je, že Švédi nemajú silne osloboditeľské príbehy a tak sa stávajú k tomuto štátnemu sviatku dosť rozpoltene. Ja si myslím, že je to preto, že začiatkom júna stále prší a nie je čo oslavovať.
Čo dodať k letu:
je normálne, že dovolenka Švéda trvá minimálne 4 týždne. Ale bežne okolo 6 týždňov, pretože si naakumulujú nadčasy, kompenzačne dni, benefične dni od zamestnávateľa, pridané voľna na návštevu lekára – to tu majú také úľavy v pracovnej zmluve.
”Školská únava”
Skolsky rok tu konci v polovici juna, aby najteplejsie mesiace v roku (od polovice juna do polovice augusta) stihli vyuzit v prirode. Tu nemaju maturity a ani prijimačky na vysoké školy ako u nás. Stredoškoláci zbierajú body a hodnotenia počas celého štúdia, a ti najlepší dostanu ponuky od elitných vysokých škôl bez pohovorov. Ti menej zdatní si môžu vedomosti doplniť dodatočnými kurzami (tieto môžu trvať aj niekoľko rokov, až kým nenazbierajú dostačujúce dobre odporúčania). Ale ani ti najlepší študenti sa nehrnú hneď na univerzitu. Oni to tu nazývajú ”školská únava”, a aby nevyhoreli hneď na začiatku ťažkých vysokoškolských rokov, tak si dajú jeden (aj dva) roky pauzu. Ti bohatši cestuju po svete. Ale nie tak, ako my! Oni idu do Vietnamu, Kambodze, Gambie alebo Eritrei, aby na vlastne oči zistili, ako je to s ľudskými právami alebo exotickými náboženstvami naozaj. Iní ”oddychujúci” študenti pred nástupom na vysoké školy hľadajú prácu na polovičný úväzok (robia čašníčky, taxikárov, predavačov alebo administratívne prace), druhu polovicu dna trávia v jazykových, hudobných, teologickych, matematických, športových alebo výtvarných kurzoch (kurzy sú zadarmo). To všetko sa im potom rata do životopisu a majú omnoho lepšie vyhliadky k získaniu prace.
Získať prácu počas leta tu nie je žiadny problém – preto že všetci normálni zamestnanci sú na dovolenkách
A vôbec, už počas stredoškolského štúdia majú študenti predpísané povinne stáže minimálne na 8 týždňov na skutočných pracoviskách. Aj to sa rata za vzdelávanie! Štát tým nepriamo zabezpečuje, že mladi lúdia nebudú vyhúkaní z toho, že pracovný deň trvá 8 hodín a za odvedenú pracú musia niesť zodpovednosť. Hneď ako mladý Švéd/Švedka dosiahnu 18 rokov – sú dospeli – a to doslovne. Odsťahujú sa od rodičov, zoberú si mládežnícku pôžičku – a to na cele obdobie vysokoškolského štúdia. Moja 38 ročná kolegyňa ”vysokoškolskú pôžičku” ešte stále spláca a že vraj ešte dlho bude. A vôbec ju to netrápi. Medzitým si zobrala ďalšiu pôžičku a aj hypotéku na byt, má dve deti, muža a psa.
300 EURO mesačne
A propo: štát prispieva 300 EURO mesačne študentovi počas celého štúdia. Okrem toho, príspevok na dieťa dostáva samo dieťa, keď dosiahne 18 rokov. Je zaujímavé, že dospelosť sa dosahuje v 18. roku, ale alkohol a cigarety môžete kúpiť až od 21 rokov (tu už u nás s cigaretami pomaly končia, nie?)
Ešte je zaujímavé, ako štát nakladá s mladými rodinami: matka na materskej strávi približne 6 mesiacov a potom nastupuje na materskú (otcovskú) dovolenku otecko – ďalších 6 mesiacov. Spolu to činí 1 rok (ale bez víkendov, takže pridajte ďalšie dva mesiace). Tuto dobu si môžu medzi sebou rozvrhnúť ľubovoľne v priebehu prvého roka dieťaťa. Keď tak urobia fifty/fifty – to znamená, že rovnaký podiel na starostlivosti o dieťa ma muž aj žena, tak štát pridá do domácnosti 1,000 EURO. Mám kolegynu, ktora ma 5 rocneho chlapceka a ona si ”štátom ručenú a platenú” materskú vyberá postupne – niekedy 2 týždne, inokedy 4 mesiace, potom 3 dni……ako jej to vyhovuje a dohodne sa so svojim šéfom (ta dohoda spočíva v tom, že šéf musí súhlasiť, pretože tak hovorí zákon).
Švédske chatky
Poďme späť k ročným obdobiam: Leto je tu veľmi prijemne. Nie je príliš horúco a dusno, nie príliš dlho, a tých malo slnečných dni si Švédi užívajú naplno. Ak je niečo na oslavu, tak sú to letné a dlhe dni. A najlepšie na súostroviach (archipelago). Aj na tom najmenšom ostrovčeku možno nájsť malú chatku (stuga – po švédsky). Ale nie sú to ”chalupy” ako u nás. Tieto sú mnoho krát bez elektriny a vody, so suchým záchodom. Švédi sú skromní a nepotrebujú luxus. Pokladajú za romantičke, že si ráno zuby umyjú v mori, potom člnkujú a rybárčia (nie na luxusnej jachte ale v malej loďke), prejdú sa (pobehajú s buzolou) po lese a večer popíjajú pivo a spievajú folklórne hity. I keď nie všetci majú to šťastie vlastniť chatku, každý pozná niekoho, kto chatu ma. Takže kľudne môžete dostať pozvánku navštíviť niekoho, koho synovec z manželkinej strany ma chatu po starej mamke a robí party v ”stuga”. Pri takýchto stretnutiach sa vypije hodne piva alebo ”brännvin” – aquavit. Samozrejme pitie zajedajú s ”kräftskiva” (morské rak). Je pravda, že dnes ich viac kupujú v potravinách, ale v minulosti to bola hlavná činnosť dňa miestnych rybarov. Treti štvrtok v auguste (to sa už blíži koniec leta) je premiéra pre ”surströmming” – to je severo-švédska delikatesa – prenikavo štipľavo smrdiaci balticky sled (niečo hrozne pre náš čuch). Je to fermentovaná ryba na švédsky spôsob.
Švédi sa k exoticky konzervovaným potravinám stávajú dosť dôstojne – pokladajú každú smradľavú potravu sa ”vynález pre boj s potravinovou celosvetovou krízou”….
Kedysi veľmi dávno vynašli takú techniku, že namiesto konzervovania soľou (ktorej bolo na severe Švédska malo lebo Severne more je malo slané) poukladali čerstvo nachytané ryby do kamenitej nádoby (dnes ich ukladajú do konzervy), zakopali a nechali ”zahnívať” vlastnými baktériami. Smrdi to viac ako olomoucké syrčeky. Že vraj, hlavne Štokholmské letisko (Arlanda) zakázalo predaj a vyvoz tejto exotickej pochutiny kvôli nehoráznemu smradu. A z dôvodu možnej explózie na palube a tento tovar klasifikovali ako zbraň!!.
O alkohole
Ešte dodatok k alkoholu: ten dostať kúpiť len v špecializovaných obchodoch. Vola sa to ”System Bolaget” – sieť na ktorú ma štát monopol – ponuka vina, piva a tvrdý alkohol od výmyslu sveta ale obchodov nie je veľa. Je to na úkor nekonečných zástupov pred predajnou (ako u nás za totáča na mandarínky). Cena fľašky napoja stúpa s percentom obsahu alkoholu (je to vlastne daň od percenta alkoholu vo fľaške). Pre nás Slovákov je to paradoxná situácia: veľmi kvalitne víno z južnej Afriky (u nás za cenu cca od 18 EURO) tu stoji iba priemerne okolo 7-10 EURO, ale ruská vodka sa vyšplhá až na 50-60 EURO. Vyber vín je nekonečný. Všetky vinárske oblasti od Austrálie, Afriky, Španielska, až po južnú Ameriku. Aj maďarské a bulharské vina tu majú. Len nie slovenské. Ktovie prečo. A propo: ak sa účtujúcemu pokladníkovi nezdá váš vzhľad – napríklad vyzeráte opito, narkotizovane alebo pod 21 rokov, tak vám tovar nepredá. V týchto obchodoch je zvýšená ostraha: pri pokladniach a pri vstupe do predajne možno vidieť uniformovaných a ozbrojených strážcov (neviem, či sú to kalašniky, ale majú veľké zbrane a masívne obušky a pôsobia hrozivo ako naši vyhadzovači…).
Ako sa blíži zima, optimizmus vo Švédoch vyprcháva. Nečudo. Stmieva sa keď idem z obednej prestávky (niečo po druhej hodine poobede). O 15-16 hodine poobede je už tma ako v rohu. Čítala som, že Švédi majú najväčšiu spotrebu sviečok. To asi preto Ingvar Kamprad (IKEA) predáva sviečky, ktoré sú dlho-horiace a nestekajú! Sviečky, lampy, lampášiky, rozsvietene stromčeky a fakle sú tu zapálené v každom okne a pri bráničke.
Nemaju ploty. Bráničky su len ozdobné kríkove vstupy do domov
Ktoževie, kedy my dospejeme do štádia, že namiesto mohutných betónových múrov skrášlime naše prekrásne architekturované domy okrasnými drevinami a lampášikmi.
Zakázané hovoriť o práci
Počas jesene a začiatkom zimy stúpa vo Švédoch melancholická nálada – volajú to ”svarmod” – dosť je to vidieť na Ingmar Bergmanových filmoch. Na pracoviskách je v zimnom ročnom období veľmi intenzívna ”fika” – to je poobedná prestávka s kávou a koláčikom. Aj naša firma ma takúto kávovú prestávku . My sme si vyčlenili len jeden deň v týždni.
To preto, že sme medzinárodné pracovisko, inak fika majú Švedi každý deň
Vo štvrtok o tretej popoludní sa zlezieme do kuchynky a z mašiny si dáme kávu a malý pukerlik nazývaný bulle. Každá poriadna švédska organizácia ma na toto pohostenie určený zamestnanecky finančný fond, z ktorého sa fika platí. Vtedy je zakázané hovoriť o práci. Zo začiatku som mala problém s tým, že moja porada bola prerušená o 15:00 a ľudia, s ktorými som mala poradu vstali a odišli do kuchynky. Tam som sa s nimi stretla, ale bolo by ”veľmi” nespoločenské pokračovať v porade počas 30 nasledujúcich minút, ktoré sú vyhradene na fika. Po fika sme sa presunuli do konferenčnej miestnosti a pokračovali v práci. Sociálny finančný fond ma zriadená každá organizácia (aj súkromná, či mala, či veľká aj na vidieku) – z toho sa platí výlet do prírody s kolektívom (naše moderne team-building) a tiež vianočná večera (posledný týždeň pred Vianocami) a pohostenie, keď je prijatý novy zamestnanec alebo starý odchádza a každodenná káva, čaj, cukor a už spomínaná fika.
Lagom
A ešte k tej prací – tu majú heslo ”lagom” – stredne. Nie veľa, nie malo, tak priemerne (ako v tej českej rozprávke Soľ nad zlato: ”přimneřene”). V práci sa teda nepretrhajú, ale ani neulievajú – tak stredne. Toto slovo vlastne ani nemá presný preklad a traduje sa, že ma čisto švédsky pôvod a vzniklo za čias Vikingov. Keď Vikingovia oslavovali bojové víťazstva, pripíjali si alkoholickým nápojom vyrobeným z fermentovaného medu a vody. Pili ho z rohu zvieraťa alebo spoločnej čaše, ktorá putovala od bojovníka k bojovníkovi (laget om – okolo družiny). Každý muž sa napil dosť, aby uhasil smäd, ale nie veľa, aby ostalo aj ostatným – tak primerane. Tieto hlboko spravodlivé návyky sa preniesli aj do dnešných čias. Možno to vidieť pri stolovaní – z hostiny neodchádzate nikdy objedení – iba tak priemerne!. Vidieť to aj vo švédskych domácnostiach – žia-den luxus s masívnymi sedačkami a kryštálovými pohármi – len tak primerane – dôležitejšie je, kto je v dome a nie čo je v dome.
Ďalší základný zákon Švédov
(a súvisiaci s ”lagom”) pochádza z obdobia lutheranizmu. Dansko-norsky spisovateľ Aksel Sandemose napísal román ”Fugitive crosses his tracks” (Utečenec križuje svoju stopu), v ktorom uvádza 10 prikázaní. Cely román sa odohráva vo vymyslenej dedine ”Jante”. ”Jante Zákon” možno zhrnúť do stanoviska: ”nikto si nesmie myslieť, že je výnimoč-nejší, múdrejší, dôležitejší alebo lepší ako my ostatní”. A tak ti, ktorí chcú viac (napríklad mať viac peňazí, väčší dom s bazénom, športové Ferrari alebo úderný hummer, luxusný motorový čln, alebo prosperujúcu fabriku), štát ich zdaní vysokými odvodmi. Takže švédsky podnikateľ bude radšej ”lagom” tvoriť primeraný zisk. A švédsky politik sa nikdy nebude preháňať s masseratti po cestách. Možno preto členovia skupiny ABBA, Bjorn Borg, Ingvar Kamprad aj lyžiar Ingemar Stenmark žijú v zahraničí.
Jante zákon uplatňujeme aj v nasej firme. Každý týždeň ma dvojica ”službu” v kuchynke a stará sa o to, aby boli vždy umyte riady a čisté stoly (a vo štvrtok pripravená fika). A to vrátane najvyššieho bosa – nikto proste nie je výnimočnejší ako ostatní. A vôbec, ak príde do prace prvý šéf, urobí kávu aj svojej asistentke.
Je neuveriteľné, ako si Švédi vážia slobodu a spravodlivosť. Vlastne aj slovo ombudsman pochádza zo starobylého Švédsko- nórskeho slova umbuosmann – a vyjadruje ”zastúpenie”. Toto slovo sa datuje sa od roku 1809, kedy bol ustanovený švédsky ombudsman, ktorý mal dohliadať na práva občanov a musel byt nezávislý od vlády. Okrem iného som čítala v správe Transparency International (2008), že Švédsko spolu s Dánskom a Novým Zélandom patria ku krajinám s najmenšou korupciou na svete. Niet divu, keď si tu tak vážia ombudsmana.
Keď som bola v Číne, tak mi jedna čínska prekladateľka povedala, že ona pozna jedine švédske slovo. A bolo to slovo ombutsman – tak veľmi bola hrdá na ”netradičné” slovo, ktorého význam nikdy nepochopila a nikdy nemusela prekladať do činštiny
Je ešte mnoho nepísaných zákonov vo Švédsku. Tak napríklad, že tu sa obeduje vždy o 12:00. Všetci Švédi vybiehajú do ulíc, aby načerpali denne svetlo a prerušili (lagom) pracovne tempo. Neexistuje nič, čo by bolo o 12:00 dôležitejšie, ako ísť do niektorej z reštaurácií (ktoré sa tu podobajú naším kantínam) a zjesť niečo ľahké a lacné (opäť len tak lagom). Všetky reštaurácie v centre mesta majú veľké jedálne s preddefinovaným menu (za 75-95 SEK, čo je okolo 8-9 EURO). Za tuto cenu mate už nápoje, polievku a šaláty samozrejme zarátané v cene. Nikto nedopláca za extra krajec chleba, kečup, horčicu, cukor, tanier s paradajkami a minerálku. Problém je len vtedy, keď sa na obed oneskoríte, to vás bude čašníčka obháňať vechťom, niektoré ponuky sa minú a šaláty už nie sú tak čerstvé. V ”obedových” reštaurá-ciách sa samozrejme obsluhujete sami – pekne s táckou putujete okolo švédskych stolov a nakladáte si jedlo (každý len tak lagom). Nikdy na menu nechýba ryba. A vždy vo štvrtok je hrachová polievka s palacinkami. Sú to proste tradície.
Švédsko je prekrásna krajina. Nekonečná príroda, tisíce jazier a spravodliví, i keď trochu odmeraní lúdia. Oplatí sa v nej žiť, ak chcete pokoj a mier, nemáte radi nafúkanosť, korupciu a intrigy. Privíta všetkých bez roz-dielu od rasy a náboženského vyznania.
