Obranný systém reaguje nezávisle a samostatne prostredníctvom receptorov – akýchsi prijímačov – a cytokinínov, látok chemickej povahy. Oboje sprostredkovávajú informáciu medzi bunkami a imunitným systémom a súčasne aktivujú bunky, ktoré zasahujú do boja proti cudzorodým látkam.
Imunita je jednak vrodená, to znamená, že organizmus dokáže rýchlo reagovať na cudzie látky, ktoré telo pohlcuje a ničí špeciálnymi bunkami – fagocytmi. Organizmus si pritom postupne vytvára „pamäť“ na infekciu alebo alergén.
Okrem toho existuje získaná imunita. Tá vzniká ako reakcia na antigén – látku, ktorá dokáže vyvolať v tele tvorbu protilátok alebo zvyšovať imunitu organizmu. Niekedy sa ale stane, že organizmus reaguje na cudziu bunku neprimerane – už nepatrné množstvo takejto látky vyvolá búrlivú odpoveď celého organizmu. Napríklad: Pri kontakte s alergénom /peľ, zvieracia srsť, roztoče/ sa uvoľní do krvného obehu množstvo látok, ktoré pôsobia na hladkú svalovinu a menia priepustnosť ciev tak, že dochádza k typickej alergickej reakcii spojenej s opuchom a presiaknutím nosnej sliznice, tvorbou hlienu, dusením alebo kŕčovitými sťahmi zažívacieho traktu a hnačkami, prípadne pálením a začervenaním očí, zápalom spojiviek či alergickou nádchou. Spravidla už niekoľko minút po kontakte s alergénom vzniká zápalová reakcia, opuch slizníc a viečok a k plnému rozvinutiu choroby dôjde najneskôr po 6 – 12 hodinách. Po kontakte s alergizujúcou látkou sa začne do 30 minút tvoriť veľké množstvo hlienu a dôjde ku kŕčom svalstva priedušiek. O ďalších 4-6 hodín sa objaví zápal. K stanoveniu správnej diagnózy sú potrebné testy, aby sa odhalil pôvodca problémov.
Z alergie sa môže vyvinúť i priedušková astma. Príčinou je predovšetkým precitlivelosť, dlhotrvajúce a opakované dráždenie infekciou, námahou, psychickým stresom, veľkú úlohu hrajú dedičné dispozície. Alergény sú hlavne roztoče, peľ, plesne, chemické látky, lieky, potraviny. Vznik astmatického záchvatu podporuje tiež znečistené životné prostredie, veľké teplotné výkyvy, fyzická námaha, psychický stres, fajčenie.
Liečenie alergií je dlhodobé a spočíva najmä v odstránení provokujúcich faktorov, čo ale nie je vždy stopercentne možné. V prípade peľových alergií by mal každý chorý poznať pôvodcu problémov, napríklad kvety brezy, topoľa a vedieť, kedy majú tieto rastliny sezónu. Bohužiaľ, len málokedy je alergénom jediný druh, zvyčajne sa jedná o kombináciu niekoľkých druhov.
Ešte pred nástupom peľovej sezóny možno zahájiť takzvanú desenzibilizáciu, kedy sa chorému podávajú v stupňujúcich sa dávkach alergény tak, aby sa imunitný systém naučil odstraňovať látku vyvolávajúcu alergickú reakciu.
Veľmi účinná je dychová rehabilitácia v jaskyniach, speleoterapia, kedy pacient trávi niekoľko hodín denne v podzemí. Veľký význam má i akupunktúra, jóga s využitím dychových cvičení a psychoterapia.
/prv/ -ko-
