V roku 1837 sa z Dolného Rakúska narodil chlapec Alois. O skoro päťdesiat rokov neskôr dal tento muž život človeku, ktorý je považovaný za najväčšieho netvora novodobej histórie.
Alois prišiel na svet 7. júna. V malej rakúskej dedine Strones sa narodil nevydatéj 23 ročnej Márii Anne Schicklgruberovej a neznámemu otcovi. Žena sa krátko potom síce vydala za ovdoveného mlynára Johanna Georga Hiedlera, ale muž sa k otcovstvu nikdy neprihlásil. Malého chlapca po smrti matky v roku 1847 poslal k svojmu bratovi Jánovi Nepomukovi Hiedlerovi, čo dodnes su špekulácie, že otcom bol v skutočnosti jeho strýko. Aby bol celý prípad ešte pikantnejší, v hre bol tiež istý Leopold Frankenberger – židovský obchodník, u ktorého mala Mária údajne slúžiť. Táto domnienka však bola definitívne vyvrátená po evidenčných dokumentov, podľa ktorých v danej oblasti žiadni Židia nebývali.
V trinástich rokoch odišiel Alois do Viedne, kde sa vyučil obuvníckemu remeslu. Po dovŕšení osemnásteho roku začal pracovať ako pohraničník. Prvýkrát sa oženil v roku 1873, a to s o štrnásť rokov staršou dcérou zámožného úradníka Annou Glaslovou. V tej dobe tiež prijal priezvisko svojho domnelého otca, ktoré však bolo z neznámych dôvodov v úradných spisoch zmenené na Hitler. Vďaka dopísaniu biologického otca do matričných záznamov sa Alois stal dedičom majetku Hiedlerových.
O ten sa neskôr mohol deliť so svojou novou manželkou Franziska Matzelsbergerovou, s ktorou udržiaval pomer už počas prvého manželstva. Francizka si bola vedomá záletníctva svojho muža a ako prevenciu vyhodila z domu slúžku Kláru Pölzlovou, s ktorou mal mať Alois takisto pletky. Nedlho po sobáši však zomrela na tuberkulózu a jej miesto v roku 1885 nahradila práve Klara. Zaujímavosťou je, že Klara bola vnučkou Nepomuka, a bola teda Aloisovou neterou z druhého kolena. Ak bola navyše pravda, že otcom bol v skutočnosti Nepomuk, bola by jeho priamou neterou. Aby sa preto sobáš mohol vôbec uskutočniť, dvojica si musela vyžiadať výnimku od cirkvi. Spoločne splodili šesť detí, ale iba dve z nich sa dožili neskoršieho veku. Jedným z nich bol chlapec, ktorý bol pokrstený ako Adolf.
Adolf svojho otca neznášal už od raného veku. „Nikdy som ho nemiloval, mal som z neho strach,“ nechal sa neskôr počuť. Alois bol pedantský a násilnícky rodič, ktorý si rád vypil. Od manželky a detí vyžadoval absolútnu poslušnosť, v inom prípade nešiel ďaleko pre ranu. Niet pochýb, že práve v nešťastnom detstve sa sformovala nenávistná osobnosť Adolfa Hitlera. Bezohľadné správanie sa negatívne podpisovalo na jeho zdravie a psychiku a on sa uzatváral pred svojím okolím. Utrpenie trvalo celých štrnásť rokov.
V januári roku 1903 išiel Alois do krčmy na pravidelný ranný pohár vína. K jeho vypitiu sa ale už nikdy nedostal. Keď mu ju hostinský aj s novinami priniesol k stolu, Alois bol mŕtvy. Podľa lekárov bol príčinou pravdepodobne infarkt. Rodina Hitlerov bola oslobodená od tyrana, ktorý im z každodenného života robil peklo. Pozvoľný vzostup zla v podobe Adolfa Hitlera sa už ale nedal zvrátiť… Vyzerala by budúcnosť inak, keby bol v minulosti jeho otcom niekto iný ako Alois Hitler? O tom môžeme dnes už len špekulovať.
