Nebyť jeho, kriminalistika by asi vyzerala inak. Francúz Alphonse Bertillon položil základe metódy, ktoré dodnes slúžia na evidenciu a identifikáciu páchateľov.
Skôr si kriminalisti museli vystačiť len s chabými opisy obetí, podľa ktorých následne rekonštruovali možné tváre páchateľov. Zaostávala tiež ich evidencia zločincov. Všetko sa zmenilo na konci 19. storočia, a to vďaka jednému mužovi – policajnému dôstojníkovi Alphonseovi Bertillonovi.
Francúz narodený roku 1853 začínal od úplnej piky. V dvadsiatich šiestich rokoch pracoval ako obyčajný úradník na parížskom policajnom oddelení. Už vtedy dokázal prezrieť, ako bol vtedajší systém nedokonalý a že je potrebné ho zmodernizovať. Navrhol fotografickú identifikáciu založenú na antropometrii. Poškodení mohli zločinca odvtedy popisovať prostredníctvom databázy fyzických rysov. Mal zločinec dlhý, alebo guľatý nos? Aký bol typ jeho fúzikov? Bola jeho tvár hranatá, alebo v tvare srdca? To a ďalšie mali obete a svedkovia trestných činov teraz prehľadne pred sebou, a páchateľa tak mohli vyšetrovateľom lepšie priblížiť. Podľa mena autora sa metóde neskôr začalo hovoriť bertillonáž.
Bol to práve aj Bertillon, ktorý vynašiel policajné fotografie. Dodnes sa používa aj jeho systematická fotografická dokumentácia miesta činu, ku ktorej používal vysoký statív. Výsledkom bol plný pohľad zhora na zavraždenú obeť.
Nad všetok prínos sa do dejín zapísal aj negatívne. V takzvanej Dreyfusovej afére urobil zlý grafologický posudok súdeného dôstojníka Alfreda Dreyfusa, čím napomohol jeho odsúdeniu za údajnú špionáž. Po rokoch súdov a uväznenia bola Dreyfusovi konečne preukázaná nevina a on bol omilostený. Zaujímavosťou je, že Alphonse Bertillon svoju chybu nikdy neuznal.
Môžete prezrieť fotografie z Bertillonovej dokumentácie označenej ako Album Paríž z rokov 1901-1908.
