Vesmírne preteky za studenej vojny medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi boli po všetkých stránkach náročné. Obe veľmoci investovali nesmierne prostriedky aj národnú prestíž, aby v nich dosiahli prvenstvo. Podľa jedného kontroverzného dokumentu dokonca Američania kúpili kompletný vesmírny program jedného z členov východného bloku a od Juhoslávie.
O povahe juhoslovanského vesmírneho programu hovorí dokument s názvom Houston, máme problém slovinského režiséra Žigy Virče. Ten sa vydal do archívov a skúmal odtajnené dokumenty týkajúce sa vzniku a vývoja juhoslovanského vesmírneho programu. A zistil zaujímavé veci, ktoré sú však kontroverzné a je dopredu potrebné konštatovať, že patria skôr do ríše fikcia alebo konšpiračných teórií.
Juhoslovanský vesmírny program údajne stál na práci Hermana Potočnika, slovinského delostreleckého dôstojníka, ktorý bol autorom publikácie Problémy vesmírneho cestovania. Potočniková kniha i ďalšie dokumenty boli objavené po druhej svetovej vojne juhoslovanskou tajnou službou a Tito bol upozornený na ich dôležitosť. Juhoslovanskí experti ju preskúmali a dospeli k záveru, že na ich základe možno postaviť vesmírne plavidlo, ktoré by dokázalo pristáť na Mesiaci.
Tutanchamonova dýka je zo železa z vesmíru, ukázala analýza kovu
Títo nariadil, aby na základe týchto dokumentov sa začala práca na stavbe vesmírnej rakety, a v podstate tak vznikol juhoslovanský vesmírny program. Ako prvé sa začalo hľadať vhodné miesto, ktoré by slúžilo ako testovací kozmodróm. Tým sa stala odľahlá vojenská letecká základňa Objekt 505, ktorá sa nachádzala takmer kompletne pod zemou. Juhoslovania sa domnievali, že ich projekt je lepší ako konkurenčný sovietsky projekt Sputnik.
Juhoslávii sa údajne podarilo postaviť raketu s malým modulom, v ktorej bolo umiestnené živé prasa. Projekt sa volal Triglav 1. Raketa po štarte dosiahla stratosféry, modul sa potom oddelil a spadol do mora neďaleko talianskych brehov. Prasa celý let prežilo. To bol ale zároveň jediný výsledok celého programu. Ten bol skrátka príliš drahý pre krajinu veľkosti Juhoslávie, ak by v ňom pokračovala, štátna pokladnica by za chvíľu zívala prázdnotou.
Vesmírne auto Astra-Gnome: Takto si v 50. rokoch predstavovali voz nového tisícročia
Peniaze ale neboli problém pre Američanov. CIA informovala Kennedyho, že Juhoslovania majú svoj vesmírny program a dokonca vypúšťajú rakety so živými zvieratami. Kennedy vyslal do Juhoslávie skúseného diplomata Williama Harriman, nasledovaného expertmi z NASA. Tí boli údajne prekvapení z vysokej úrovni juhoslovanského vesmírneho programu.
Bol to údajne priamo Títo, kto Američanom celý program ponúkol ku kúpe. Už dobre vedel, že nie je schopný ho ďalej financovať. Američania zaostávali v tom čase za Sovietmi a technológie Juhoslávie by sa im hodili. Rokovania trvalo niekoľko hodín, ale nakoniec sa obe strany dohodli.
Čo bolo ďalej, sa presne nevie a zhruba tu je potrebné sa tiež zastaviť a poukázať na to, že celý príbeh stojí značne na vode. Historik a autor zrejme najobsiahlejšej biografie o Títovi Jože Pirjevec na 700 stránkach svojej knihy nikdy juhoslovanský vesmírny program nezmienil. Zrnko pravdy vidí len v tom, že Potočnik skutočne napísal zaujímavé práce, ktoré inšpirovali napríklad nemeckého konštruktéra rakiet Wernher von Braun. Rozhodne ale neexistoval žiadny juhoslovanský vesmírny program. Juhoslávia nebola absolútne schopná niečo také realizovať, rozhodne nie v čase, keď bol ako americký, tak sovietsky vesmírny program ešte len na začiatku. Neexistovala zrejme ani základňa Objekt 505, a ak áno, určite to nebol tajný kozmodróm.
