Bitka v Ardenách priniesla mnoho dramatických okamihov a tiež niekoľko kurióznych. Medzi tie bezpochyby patril incident, pri ktorom americkí vojaci zatkli a uväznili generála Clarka.
K incidentu došlo 20. decembra roku 1944. Američania už zvládli zastaviť na niektorých miestach nemecké pancierové zväzy, front sa trochu stabilizoval, avšak Nemci sa stále snažili preraziť a útočili, kde to len šlo. Bol to práve generál Bruce C. Clarke, ktorý velil v najohrozenejších úsekoch fronty. Onoho decembrového rána sa ako obvykle vydal na inšpekciu svojich vojsk.
Obhliadali zrovna jednu zo zmrznutých chodníkov, ktorými potenciálne mohli prísť Nemci, keď tu narazil na skupinu amerických MPčkarov. Tí mali hlavy plné informácií o Brandenburskom regimente, nemeckých záškodníkov oblečených do amerických uniforiem, ktorí vnášali chaos do amerického tábora a pôsobili v ňom nezanedbateľné škody. Každý mal preto radšej preverovať každého a nikto nemal nikomu veriť, taká bola všeobecná požiadavka a Clarke bol jedným z tých, ktorí ho po svojich vojakoch vyžadoval.
Problém bol v tom, že MPčkari svojho veliteľa nepoznali. Našli len chlapa v americkej generálskej uniforme, ako sa potĺka po lesoch. Na nič sa ho nepýtali a rovno ho zatkli. „Som generál Clarke,“ zvolal na nich veliteľ. Nikto mu na to nepovedal vôbec nič. „Som generál Clarke!“ Clarke bol už poriadne naštvaný. „No, to určite,“ odpovedal mu veliteľ posmešne. Potom sa ho spýtal, v akej lige hrajú Chicago Cubs. Clarke nevedel nič, a tak ho vojaci promptne odprevadili do jedného domu, kde ho zamkli. Clarke tak bol práve zatknutý a uväznený svojimi vlastnými vojakmi.
Milióny mŕtvych, hlad a zima: Taká bola 2. svetová vojna v ZSSR
Scénu sledoval vojak Mike Klimick, ktorý zhodou okolností kedysi Clarka skutočne videl. Klimick nebol MPčkar, patril k 87. prieskumnému práporu. Videl, akú chybu MPčkari urobili. Lenže sa bál zasiahnuť. Nepamätal si totiž denné heslo, pretože to sa neustále menilo. Ešte by MPčkari zavreli aj jeho, keby sa zastal generála a súčasne povedal zlé heslo. Klimick teda nechal generála pod zámkom a šiel si po svojich.
Až po piatich hodinách ktosi skutočne potvrdil, že ten naštvaný generál prechádzajúci sem a tam po budove je skutočne generál Clarke, vrchný veliteľ celého toho cirkusu okolo. Clarke bol ihneď prepustený. Nečakal na ospravedlnenia ani vysvetlenie, nikomu nenadával, len sa hnal späť na front, pretože vedel, že už ho tá blamáž stála veľa času.
