Dvadsaťročný Doug Hegdahl sa dostal na slobodu z vietnamského zajateckého tábora naozaj podivuhodným spôsobom. Rozhodol sa hrať toho najväčšieho hlupáka na svete. A aby toho nebolo málo, dokázal sa naspamäť naučiť mená 256 zajatcov v tábore.
Doug Hegdahl slúžil na vojnovej lode USS Canberra. V noci 6. augusta 1967 loď bombardovala severovietnamske pobrežie a Hegdahl veľmi neprozreteľne vyliezol nad zábradlie na palube, aby lepšie videl na dopady striel. Výstrel z dela ho ale zhodil do mora. Plával vo vode 12 hodín, než ho vytiahol kambodžský rybár. Bol na neho síce milý, ale napriek tomu ho odovzdal Vietnamcom. Tí Hegdahla napred zmlátili do bezvedomia a potom previezli do neslávne známeho zajateckého tábora prezývaného Hanojský Hilton.
Keď svojim veznitelom pri výsluchu vypovedal svoj príbeh, odmietali mu uveriť. Niečo tak hlúpeho by predsa nikto neurobil. Mali ho za tajného agenta alebo člena špeciálnych síl. Názor vyšetrovateľov, že je hlupák, mu vnukol spásnu myšlienku. Bude teda hlupák. Trvalo to niekoľko dní výsluchov a mlátenia, ako Vietnamci uverili, že je skutočne úplne hlúpy námorník, ktorý spadol do vody. Čoskoro ho vyzvali, aby napísal protiamerický list, ktorý by použili k propagande. Hegdahl nadšene súhlasil, ale vyhlásil, že nevie čítať ani písať. Vietnamci mu pridelili väzňa, ktorý ho mal naučiť čítať a písať. Čoskoro ale došli k záveru, že Hegdahl je stratený prípad a nič sa nenaučí. Dostal vietnamskú prezývku znamenajúc neuveriteľný hlupák.
Väzni čoskoro spoznali potenciál, ktorý im hlupák Hegdahl ponúkal. Dokázal robiť drobné sabotáže, z ktorých ho nikto neupodozrieval. Mal tak dobrú pamäť, že sa dokázal naučiť mená všetkých 256 zajatcov v tábore. Aby sa ich naučil odriekať, zaradil ich do známej pesničky pre deti „McDonald farmu mal…“
Vietnamci sa nakoniec rozhodli, že Neuveriteľného hlupáka prepustia. Nepriateľovi nemohol byť k žiadnemu úžitku a humanitárne gesto by mohol oceniť svet. Hegdahl sa ale zdráhal. Byť prepustený skôr ako ostatní zajatci mu neprišlo správne, navyše doma by sa na neho mohli pozerať ako na zbabelca. Nakoniec ho ale presvedčili, že informácie, ktoré má v hlave sú cenné a môžu pomôcť.
To sa skutočne stalo. Po návrate bol poslaný do Paríža, aby priamo na mieste vyjednávanie konfrontoval severovietnamsku delegáciu s tým, čo vedel. Išlo najmä o osud vojakov, o ktorých Vietnamci oficiálne nič nevedeli, hoci boli zavretí v Hanojskom Hiltone. Vyjednávači boli postavení pred tvrdu pravdu, keď im ju oznámil niekto, kto bol pred niekoľkými mesiacmi zatvorený na tom istom mieste. Svetlo sveta tak uzreli aj informácie o brutálnom mučení, ktorého sa Vietnamci dopúšťali. Svet sa o nich dozvedel vďaka neuveriteľnému hlupákovi Doug Hegdahlovi.
