Hello, do you speak English?
Som človek, ktorý propaguje chaos a orientáciu v ňom. Napriek tomu som si svoju cestu do zahraničia dôsledne premyslela. Obyčajne riešim veci o päť minút dvanásť (prípadne päť minút po dvanástej). No prekvapila som samú seba a už v januári som bola zaregistrovaná v nemenovanej slovenskej agentúre. Vyplnila som všetky potrebné papiere, pripojila fotku s úsmevom číslo 14, napísala motivačný list. Agentúra sa však neozývala. Moje otázky odbila tým, že mám byť trpezlivá. Rozhodla som sa teda zobrať veci do vlastných rúk. Kamarátka mi odporučila medzinárodnú stránku, kde si rodiny hľadajú au- pairky a ony rodiny (je ich kopa, napr. www.aupar.com, www.au-pair.com, www.au-pair.net).
Na môj inzerát sa mi ozvalo asi 8 rodín a z nich som si postupne vyberala miesto svojej letnej realizácie. Teraz už viem, že som mala postupovať ináč, ale človek je tvor hlúpučký a učí sa na vlastných chybách. Posúďte sami – londýnska rodina s dvoma deťúrencami, s ocinkom právnikom, maminkou lekárkou, tenisovým kurtom, bazénom a obrovským domom vôbec neznie zle. Tak som si pobalila kufre, bodkovanú šálku na kakao a odletela som oranžovým lietadlom do neďaleko-ďalekého Londýna.
Rozprávka a skutočnosť
V Anglicku ma mala na letisku čakať rodina, ktorá mala byť mojou náhradnou, druhou, milujúcou…. Tak sa píše v príručkách pre au- pairky. Lenže realita bola trochu iná. Hneď, ako som vystúpila z krásneho čierneho bavoráku a stála pred obrovským domom, vedela som, že nie je všetko s kostolným poriadkom. Najdesivejšie bolo ticho. Na Londýn až neuveriteľné ticho… Takže prvá rana bolo zistenie, že sa nachádzam na zakopanom anglickom vidieku 20 minút od Londýna. To však zďaleka nebola najhoršia správa dňa.
Nenašla som druhú milujúcu rodinu. Oni privítali lacnú pracovnú silu z východnej Európy. Moje denné povinnosti by nezvládla ani „supernany“… Upratovanie toho obrovského domu, pranie, žehlenie, varenie a podobné denné životné radosti. A ak mi náhodou zostal ešte nejaký voľný čas, pripravili ma oňho tie malé beštie, ktoré sa tvárili ako deti. Nepáčilo sa mi to. Búrila som sa. Dohodli sme sa na povinnostiach, ktoré by v prípade au- pair, nemali presiahnuť 20 – 25 hodín týždenne. Hlavná náplň týchto hodín je starostlivosť o deťúrence. Au- pair má právo na dva dni voľna a na vreckové vo výške 40 až 55 L týždenne.
Nikdy som nebola typ človeka, ktorý obľubuje rozkazy. Skôr sa ich stráni, bráni sa im, nemá rada pocit zneužívania. A tu sa dial opak. Deti nemali problém útočiť na mňa nožničkami, volať na mňa vulgárnymi nadávkami. Rodičia? Škoda reči.
Nebudem obťažovať váženého čitateľa podrobnosťami ako, prečo a načo. Stalo sa to, že ma moja úžasná hostiteľská rodina vyhodila na ulicu. Skoro doslovne. Cítila som sa ako malé dievčatko stratené v odľudnom svete medzi funiacimi drakmi a príšerami.
Priatelia nadovšetko
Som asi narodená pod šťastnou hviezdou. Od začiatku mi pomáhali kamarátky, ktoré sa mi zamotali pod nohy hneď v prvý týždeň v UK. Češky, Slovenka, Polka a Nemka. Je pravda, že si cudzinci v inej krajine pomáhajú, ako sa len dá. Baby ma ubytovali u seba a pomohli mi nájsť si prácu. Nebolo to zložité, v prvej krčme mi povedali áno.
Začala som umývaním riadu v typickom anglickom pube s reštikou a už po týždni mi šéf povedal, že moja angličtina vôbec nie je zlá a preradil ma na pľac k čašníčkam. Začiatky boli tvrdé, popálené paprče, nepochopenie sa so zákazníkmi, beznádejné hľadanie stolov… A nielen v práci. Dnes už s úsmevom spomínam na to, ako stojím uprostred supermarketu so slzami v očiach a kľajem ako pohan. Prečo je tu aj chlieb sladký?! Čo znamená slovo sausages?! Prečo tu majú tisíc druhov omáčok a Morca della im chýba?! J Ale stálo to za to. Z mojich zamestnávateľov sa vykľuli zlatí ľudia, ktorí mi pomáhali, ako sa dalo. Šéf so mnou vtipkoval, šéfová sa rozosmievala po tom, ako som pokazila objednávku. A kolegovia? Skvelí ľudia. Vždy v dobrej nálade, pomáhali mi učiť sa jedlá a dôležité slovíčka po anglicky. Stali sa mojimi priateľmi, bez ktorých by leto nemalo šťavu a lesk.
V moje prvé leto som dostávala základný plat – minimum 5.05L na hodinu a pracovala 30 – 38 hodín týždenne. No plnými dúškami som si užívala anglickej pohostinnosti a ľudí, ktorí ani na minútu nedopustili, aby som bola smutná. Chodili sme na večere, do kina, na výlety, do Londýna, k moru. Domov som sa vrátila s úbohými 100L vo vačku. No zážitky, ktoré som zažila, mi nepreplatí nikto. A moja angličtina bola tiež o poznanie lepšia.
Nekonečné návraty
Moje anglické cestovanie sa týmto letom vôbec neskončilo. Na ostrovy sa vraciam pravidelne. Na Vianoce, na Veľkú noc a aj toto leto som strávila na anglickom vidieku, do ktorého som sa zamilovala. Nemusím dúfam dodávať, že letenku na tieto vianoce mám už tiež vo vrecku. J. Vytvorila som si priateľské vzťahy so svojimi zamestnávateľmi, nechcú ma púšťať domov a uistili ma, že v ich puboch mám prácu vždy istú. Zažila som anglické vianoce, ktoré sú fantastické. Trochu som aj popracovala a zarobila peknú kôpku peňazí. Cez Vianoce sa totiž vypláca dvojnásobná hodinová mzda. A povedzme si úprimne 10.10L za hodinu, nie je zlý zárobok.
Leto 2006
Človek sa učí každým svojím krokom. Ja som taktiež nebola výnimka. Moje druhé leto bolo ešte lepšie, pretože som sa už vedela obracať. Ubytoval ma kamarát, pretože jediná chyba malých dediniek je absencia ubytovní, izieb a podobne. Obyčajne sa v Anglicku izba prenajíma od 40 do 70L za týždeň. Človek musí mať šťastie.
V práci mi zvýšili plat a odhodlala som sa skoncovať aj s mojimi enormne vysokými daňami. Nie je to nič ťažké. Potrebovala som si zariadiť len National Inssurence Number. Je potrebné nájsť si zamestnanie a dohovoriť si stretnutie s milým úradníkom z najbližšieho Job centra. Tam sa Vás spýta na základné údaje, na prácu a poslednú výplatnú pásku. Vydanie insurence number (IN) trvá približne šesť týždňov a keď ho budete mať vo vrecku, určite si vydýchnete, pretože sa vaše dane znížia o úctyhodnú hodnotu. Bez IN som 30-45% z výplaty pracovala na dane.
Moja pracovná doba sa pohybovala od 40-50 h. týždenne. Mala som minimálne jeden alebo dva dni voľna. Vždy som chodila do práce s úsmevom. Zabávala som sa, mala som okolo seba ľudí, ktorí žiarili, vtipkovali a spolu sme prekonali nejeden „busy“ deň. Vždy sme si po práci sadli na pivko a smiali sme sa, až nám slzy tiekli. Je ešte dôležité spomenúť sprepitné, ktoré peknou sumou pomohlo môjmu rozpočtu. U nás vo Five Bells sme fungovali na princípe pokladničky. Tringelty sa hádzali do „prasiatka“. Keď bolo plné, šéf peniažky zrátal a rozdelil ich medzi všetkých zamestnancov. Tučné obálky sme dostávali každý mesiac.
Rady do dažďa
Život v Anglicku je harmonický, síce za pivo zaplatíte skoro 3L a za jedlo na týždeň minimálne 20L (ak nechcete papať cestoviny a mrazenú pizzu non stop J)… Ale (niečo pre baby) oblečenie sa tu, hlavne vo vianočných a letných výpredajoch, dá kúpiť za pár grošov. A keď si odopriete kráľovský život, môžete aj slušne zarobiť. No a čo je na nezaplatenie? Máte istotu, že ak vkročíte ako osamelá osoba do baru, hneď sa pristavia zvedaví a spoločenskí Angličania, ktorí budú zvedaví na Váš životný príbeh a určite Vás nezabudnú pozvať na nejedno beer J. Keď Vám niečo bude chýbať, nezabudnite sa spýtať, Angličania sú štedrí a každý z nich má aspoň jednu chladničku, telku, auto, sedačku, ktoré nepoužívajú a radi podarujú.
A ak ste už fantastické leto zažili, nezabudnite si žiadať späť svoje dane. Ak ste si o formulár P40/50 nezažiadali v UK, nevešajte hlavu. Len si hoďte do Googlu tie správne slová a máte na výber aspoň desať agentúr, ktoré za malý poplatok vybavia všetko za Vás. V Anglicku je možnosť zažiadať si o dane až 6 rokov dozadu. Finančný rok tam končí 6.apríla.
Teplé slovo na záver
Nejeden človek mi povedal, že som blázon. Vraciam sa vždy do Cliftonu a „nechávam si ujsť“ iné zážitky. „Amerika je in, zobuď sa a už sa vykašli na svoje nemoderné Anglicko“, vyhlásil môj kamarát. Nie, ja som sa zamilovala do Anglicka, kde som síce zodrala nejedny balerínky, pri rušných a dlhých pracovných nedeliach, zaplatila tisíce za pivá, ale našla som si priateľov a tých sa nevzdám. Takže keď chcete zažiť nevšedné, rušné leto – hurá do Anglicka.
