Slávny astronóm Johannes Kepler žil v časoch, keď sa to len tak hemžilo vyšetrovaním všemocnej inkvizície a čarodejnickými procesmi. Tie dosť často končili upálením podozrivej osoby. Jednou z takýchto sa stala aj Keplerova matka, avšak astronóm ju dokázal zachrániť.
V roku 1615 bol Kepler na vrchole svojej kariéry. Avšak potom prišla nečakaná rana. Hneď 24 svedkov označilo jeho matku Katarínu za čarodejnicu. Pred inkvizíciou títo ľudia vypovedali, že žena vie prechádzať cez zatvorené dvere, omámila jedného učiteľa vínom a udrela jednu dievčinu do ruky, čím jej spôsobila pekelnú bolesť. Absurdné až smiešne obvinenia, avšak v tej dobe boli brané smrteľne vážne a na ich základe boli ženy často
Medzi tými, ktorí proti Keplerovej matke vypovedal, bol aj jej vlastný syn Heinrich, ktorý vyhlásil, že jazdila tak dlho na teľaťu, až ho unavila na smrť, a z mäsa zvieraťa mu potom pripravila pokrm. Sám vraj ju chcel obviniť z čarodejníctva ešte skôr, než tak urobili inkvizičné úrady.
Príbeh vraha: Suzanne Fazekasová vraždila takmer dvadsať rokov
Po týchto obvineniach bola Katarína uvrhnutá do väzenia, kde bola pripútaná reťazami. Strávila v cele viac ako rok. Celý proces sa vliekol neuveriteľných šesť rokov. Jej druhý syn, astronóm Johannes Kepler, bol úradmi požiadaný (a v podstate i donútený), aby sa pred súdom ujal jej obhajoby. V týchto čarodejníckych procesoch bola núdza o akejkoľvek vzdelané osoby, ktoré by boli ochotné obvinených obhajovať. Johanes bol jediný, kto sa tejto úlohy mohol verejne ujať.
Viac ako 70 percent obvinených žien boli vdovy, ktoré nemali manžela a prakticky nebol nikto, kto by za ne bojoval. Katerina bola stará, nemala vzdelanie, skrátka bol to presne ten typ ženy, ktoré inkvizítori veľmi radi mučili a potom posielali na hranicu. Navyše ako mnoho žien miešala lieky a nápoje z bylín, čo bolo veľmi priťažujúca okolnosť.
Situácia pre Keplera bola veľmi komplikovaná. Na súde nijako nespochybňoval existenciu kúziel alebo mágie, zrejme aj sám veril na existenciu čarodejníc. Napriek tomu je jeho obhajoba rétorickým skvostom. Dokázal vďaka svojim vedeckým znalostiam všetky skutky, ktorých sa mala jeho matka dopustiť, vysvetliť, a navyše roztrhal veľmi chabo spísanú obžalobu, kde chýbali relevantné dôkazy.
Pôrod v rakve: strašná realita, ku ktorej v skorších dobách dochádzalo častejšie
Súd tak nakoniec Katarínu v roku 1621, šesť rokov od vznesenia obvinenia, oslobodil. To už bola Katarína, ktorá sa inak všetkých súdnych pojednávaní zúčastnila, veľmi chorá. Dokonca tak, že jej bolo zakázané vrátiť sa do rodnej dediny, aby nešírila nákazu. Zomrela šesť mesiacov po oslobodzujúcom rozsudku.
