Markus bol 13 rokov slepý. Narodil sa celkom zdravý. Ale nikto ho na tomto svete nechcel. Najmä vlastná matka nie…
Nie je matka ako matka
Dva pestré motýle poletujú po záhrade. „Mami, to sú malé vtáčiky?“ pýta sa tmavovlasý chlapec začudovane. „Nie, Markus, to sú krásne motýle, volajú sa babočky,“ odpovedá Dorota pokojne.
Chlapec si pozorne prezerá tie maličké čudné vtáčiky, ktoré ešte nikdy nevidel. Markus kladie v týchto týždňoch veľa otázok, ktoré sú na 13-ročného chlapca nezvyčajné. Ale jeho adoptívna mama sa z nich raduje. Dorota P. je matkou dvoch dospelých dcér (30 a 34 rokov) a bývalému slepému dieťaťu z domova trpezlivo vysvetľuje celkom neznámy svet.
„Markus 13 rokov nič nevidel, svet okolo poznal iba hmatom. A teraz vidí – je to pre nás zázrak!“
Chlapec si pozorne prezerá tie maličké čudné vtáčiky, ktoré ešte nikdy nevidel. Markus kladie v týchto týždňoch veľa otázok, ktoré sú na 13-ročného chlapca nezvyčajné. Ale jeho adoptívna mama sa z nich raduje. Dorota P. je matkou dvoch dospelých dcér (30 a 34 rokov) a bývalému slepému dieťaťu z domova trpezlivo vysvetľuje celkom neznámy svet.
„Markus 13 rokov nič nevidel, svet okolo poznal iba hmatom. A teraz vidí – je to pre nás zázrak!“
Zázrak je , že Markus vôbec žije
Základný zázrak je ale v tom, že Markus vôbec žije. Narodil sa vtedy 21-ročnej Margaréte W. a tá ho nechcela. Všemožne sa pokúšala novorodenca zadusiť, nestarala sa oňho, stále dúfala, že neželané dieťa zomrie samé. Keď sa tak nestalo, a Markus sa dožil osem týždňov, šmarila maličké bábätko o stenu izby. Dúfala, že aspoň teraz bude konečne pokoj. Nebol. Markus prežil aj tento neuveriteľný útok. Do nemocnice sa ale dostal až o 14 dní po tomto strašnom zranení. Krkavčia matka ho nechala ťažko zraneného ležať v byte na zemi ako kus odpadu. Utýrané dieťa zachránili až susedia, ktorí už nevládali počúvať zmučený detský plač spoza steny…
Matku polícia zatkla a súd ju odsúdil na štyri roky väzenia za pokus o zabitie. Jej muž zomrel krátko pred Markusovým narodením. Nie každý vstupuje do tohto sveta správnou nohou…
Matku polícia zatkla a súd ju odsúdil na štyri roky väzenia za pokus o zabitie. Jej muž zomrel krátko pred Markusovým narodením. Nie každý vstupuje do tohto sveta správnou nohou…
Pustili sa do jeho záchrany napriek zlým vyhliadkam
Ale zúbožený drobec žil! Lekári sa pustili do jeho záchrany napriek zlým vyhliadkam: Mal viacnásobne zlomenú lebečnú kosť a ťažko pomliaždený mozog. Očné nervy mal úplne potrhané. Obe šošovky boli zaliate krvou, sietnica tiež zakrvácaná. Mal porušený odvod vnútrolebečnej tekutiny do miechy. Nádej, že prežije bola mizerná. A ak, tak rozhodne s poškodením a slepotou. Prvý rok života strávil v nemocnici. Medzitým hľadal úrad pre mládež nejakých adoptívnych rodičov. Márne.
„Nikto nechcel chlapca, ktorý nevidel, nevedel ani sedieť, ani chodiť, ani hovoriť a bol slepý,“ hovorí Pani Dorota. „Markus dokázal iba ležať. Kto by si adoptoval také dieťa?“
Bola to Dorota P., školená ošetrovateľka a vychovávateľka. Od známej sa dozvedela o osude nechceného chorého chlapca, ktorý leží v domove. Poradila sa s dcérami a manželom – a všetci súhlasili.
Bola to Dorota P., školená ošetrovateľka a vychovávateľka. Od známej sa dozvedela o osude nechceného chorého chlapca, ktorý leží v domove. Poradila sa s dcérami a manželom – a všetci súhlasili.
Čo nasledovalo, boli roky trápenia a strachu a obetí celej rodiny. Stále si kládli rovnakú otázku: „Bude Markus niekedy zdravý? Bude niekedy vidieť? A povie niekedy mama, oco?“
Dorota strávila nekonečné množstvo času u lekárov a liečiteľov. Veľké nádeje jej nedávali. K tomu všetkému sa pridala nedôvera susedov: nikto nechápal, prečo si normálna rodina úspešného manažéra adoptuje ťažko postihnuté dieťa? A v tak vysokom veku?
Markus o týchto veciach nič nevedel, pomaličky sa učil najprv liezť, potom chodiť a v troch rokoch konečne po prvý raz povedal mama a oco. Ale stále bol slepý.
Dorota strávila nekonečné množstvo času u lekárov a liečiteľov. Veľké nádeje jej nedávali. K tomu všetkému sa pridala nedôvera susedov: nikto nechápal, prečo si normálna rodina úspešného manažéra adoptuje ťažko postihnuté dieťa? A v tak vysokom veku?
Markus o týchto veciach nič nevedel, pomaličky sa učil najprv liezť, potom chodiť a v troch rokoch konečne po prvý raz povedal mama a oco. Ale stále bol slepý.
Ako šesťročný musel znova do nemocnice, lekári mali strach, že má rakovinu očí. Našťastie to nebola pravda. Pri operácii sa pokúsili o zošitie poškodenej sietnice a o aktivizáciu šošoviek: vtedy sa dostavil prvý úspech! Markus po prvý raz dokázal rozoznať obrysy ľudí a svetlo od tmy. Ale bola to iba päťdesiatina normálneho videnia. Biela palička zostala aj naďalej jeho spoločníkom. Lekári jeho prípad uzavreli, nič viac sa nedá robiť.
Až náhoda priviedla adoptívneho otca Arnolda k dvom liečiteľom, ktorí sa s vervou pustili do práce. Po dvojročnom liečení akupunktúrou a magnetmi na posilnenie očných svalov a prekrvenia sa dostavil neuveriteľný úspech: očné nervy sa natoľko posilnili, že Markus začal takmer normálne vidieť. Bielu paličku odložil do kúta a po prvý raz išiel sám nakupovať do obchodu: „Síce neviem, ako vyzerá banán, ale nechám si ho ukázať od predavačky. Nevadí, že sa na mňa bude čudne pozerať.“
Aspoň jeden príbeh na KRIMICITY na stránkach pre silné nervy, ktorý má šťastný koniec…
Až náhoda priviedla adoptívneho otca Arnolda k dvom liečiteľom, ktorí sa s vervou pustili do práce. Po dvojročnom liečení akupunktúrou a magnetmi na posilnenie očných svalov a prekrvenia sa dostavil neuveriteľný úspech: očné nervy sa natoľko posilnili, že Markus začal takmer normálne vidieť. Bielu paličku odložil do kúta a po prvý raz išiel sám nakupovať do obchodu: „Síce neviem, ako vyzerá banán, ale nechám si ho ukázať od predavačky. Nevadí, že sa na mňa bude čudne pozerať.“
Aspoň jeden príbeh na KRIMICITY na stránkach pre silné nervy, ktorý má šťastný koniec…
Dz
