Vďaka svojmu otcovi bola Moura už od detstva obklopená vysokou spoločnosťou, politikmi, úradníkmi, diplomatmi a šľachticmi. Patrila k úplnej kultúrnej elite svojej krajiny. Už od mladosti prežívala nesmierne zaujímavý život plný afér, tajomstiev a intríg.
Nikto ju vlastne poriadne nepoznal, pretože to nikomu nedovolila. Ani jej vlastné deti ju nepoznali naozaj, pred všetkými hrala len rôzne roly plné vymyslených príbehov a legiend.
V dvadsiatich rokoch sa vydala za Djona von Benckendorffa, estónskeho aristokrata. Čoskoro na to vypukla Veľká októbrová revolúcia a k moci v Rusku sa dostali boľševici. Von Benkendorff bol nútený utiecť do rodného Estónska, pretože komunisti by s ním zrejme rýchlo skoncovali. Ženu nechal samotnú v Petrohrade. V roku 1918 jej manžela našli zastreleného jedným z miestnych obyvateľov. Ako vyzeral jej život po odchode jej manžela? Bola schopná sa sama uživiť. Pracovala ako tlmočníčka a prekladateľka pre britskú ambasádu. Tu sa dostala do kontaktu s mnohými mocnými ľuďmi a tiež s tajnou službou. Spoznala tu Roberta Bruceho Lockharta, britského diplomata a špióna, ktorý ju uviedol do sveta tajných služieb a špionáže. Lockhart viedol špionážne akcie proti Trockému a Leninovi, za čo bol nakoniec uväznený a súdený v tzv. Prípad Lockhartové sprisahania. Za mrežami skončila aj Moura, ktorá či už vedome, alebo nie bola tiež súčasťou sprisahania.
Islamský štát kruto popravil šestnásť údajných špiónov v Iraku
Museli zasiahnuť ťažké diplomatické kalibre, aby boli nakoniec obaja prepustení. U Mouro bola ale zo strany Rusov jedna podmienka – začne pracovať pre ich tajnú službu zvanú Čeka. A tak sa zrazu Moura ocitla na druhej strane barikády. Aj tu stretávala zaujímavé osobnosti, stretla sa okrem iného s Maximom Gorkým, ktorý sa do nej okamžite zamiloval. A tak začala ďalšia etapa jej života. Slávny spisovateľ si ju vzal za ženu. Žili spolu až do roku 1933, kedy sa rozviedli. Moura potom začala žiť s estónskym šľachticom barónom Nikolajom Budbergem. Vzala si ho, aby získala šľachtický titul a tiež estónske občianstvo. Manželstvo čoskoro skončilo. Ďalší, kto prepadol jej šarmu, bol slávny spisovateľ H. G. Wells. Aj ten si ju chcel vziať, ale barónka nesúhlasila.
Odišla s ním ale do Londýna, kde žila pomerne nenápadným a spokojným životom. Stále bola pod dohľadom tajnej služby MI5. Dvakrát ešte navštívila Rusko, z toho raz išla na pohreb Maxima Gorkého. To ešte viac zvýšilo podozrenie britskej tajnej služby, že pracuje pre Rusov. Barónka sa v Londýne zaoberala usporadúvaním spoločenských akcií a večierkov, kam pozývala významných a zaujímavých hostí, medzi ktorými boli napríklad Laurence Olivier, Bertrand Russell, Guy Burgess, Graham Greene a David Lean. Bola skrátka obklopená mimoriadne zaujímavými intelektuálmi a kultúrnymi osobnosťami.
Ruská špiónka Chapmanová rozprávala v prvom interview o láske
Okrem početných ďalších milostných eskapád bola barónka tiež veľmi plodnou spisovateľkou. Napísala dva scenáre k filmom – Tri sestry a Čajka. Mnoho autorov malo záujem napísať jej biografiu, ale ona nesúhlasila. A krátko pred smrťou dokonca spálila všetky svoje osobné dokumenty. Všetky informácie o jej živote tak dodali jej bývalí manželia a milenci a tiež tajná služba. Barónka chcela, aby jej život nebol nikdy prerozprávaný podľa skutočnosti, ale aby si ho autori upravovali a bol tak viac fikciou než realitou. A to sa bezpochyby podarilo, pretože prevažná väčšina kníh o nej je skôr voľným rozprávaním a umeleckou licenciou jej autorov.
Moura Budbergová zomrela v roku 1974.
