Málo známa história z imperiálnej éry Veľkej Británie skrýva temnú kapitolu, o ktorej sa vo väčšine učebníc dejepisu nepíše. Briti nechali opakovane vyhladovať populáciu Bengálska, čo bola časť nimi spravovanej Indie. Humanizmus a idey išli bokom, príčinou bola túžba po zisku a pohŕdanie domorodým obyvateľstvom.
Roky 1770, 1783, 1866, 1873, 1892, 1897, 1892, 1897 a 1944. Vo všetkých týchto rokoch umierali milióny obyvateľov Bengálska v dôsledku strašných hladomorov. Bengálsko je chudobná krajina a hrozba hladomoru nad ňou visela veľmi často. Pred príchodom Britov ale vždy vláda dokázala zabrániť najhoršiemu a do ohrozených oblastí poslať niečo, čo by sa dnes dalo nazvať humanitárnou pomocou. Briti však mali jediný cieľ, vyberať dane, ťažiť suroviny a žať úrodu. Skrátka vyťažiť krajinu, ktorá už tak mala veľmi málo.
Pri prvom hladomoru v roku 1770 zomrelo 10 miliónov ľudí. To bola tretina populácie Bengálska. Je to viac, než koľko Židov zabil Hitler za celú druhú svetovú vojnu. O holokauste sa učia deti na základných školách, o bengálskom hladomoru sa nepíše nikde. Hladomor z roku 1770 bol horší ako epidémia čierneho moru, ktorá postihla Európu v 14. storočí. Za vlády Mughalov boli dane 10 až 15 percent z úrody. Potom čo do krajiny vstúpila Východoindická spoločnosť a uzavrela s Mughalov nevýhodné zmluvy, dane stúpli na 50 percent z úrody. Dane síce vyberal mughalský vládca Šáh Alam II., Ale peniaze a úrodu odovzdával Východoindickej spoločnosti, teda Britom. Bežní Bengálci o tom ale nemali tušenie a mysleli si, že platia dane vládcovi.
Do toho prišli sucha a mizerná úroda. Ľudia nemali z čoho žiť, zásoby neexistovali, farmy boli hromadne opúšťané, systém kolaboval. Britskí vládcovia vedeli dlho dopredu, že hladomor sa blíži, príznaky boli jasné, pretože ľudia umierali od hladu. Ich reakciou bolo zvýšenie dane z pôdy na 60 percent. Kým Bengálci hynuli po miliónoch ako muchy, Briti závratne bohatli. Donútili zvyšných farmárov prestať pestovať plodiny, ktoré ich mohli uživiť, a namiesto toho začali s produkciou indiga, maku a ďalších plodín určených na export.
Hrôza roku 1770 bola len jednou z rady. Hladomory nasledovali v mnohých ďalších rokoch a príčiny boli stále rovnaké. Briti vyčerpávali krajinu aj ľudí, zvyšovali dane na úplne šialenú medzu a pohŕdali životami Bengálcov. V poslednom hladomoru v roku 1944 zomreli 3 milióny ľudí. Keď sa spýtali Winstona Churchilla na záležitosti hladujúcich Indie, jeho odpoveď bola táto: „Hladomor, alebo nie, Indovia sa vždy množia ako králiky.“ Keď potom dostal z Indie telegram popisujúci katastrofu hladomoru a milióny mŕtvych, odpovedal späť: „A prečo teda ešte nezomrel Ghandi? „
Posledný hladomor v Somálsku zabil štvrť milióna ľudí, OSN sa kajá
