Black Sabbath zahrajú v Prahe posledný rockový koncert so všetkou parádou

Až toto turné skončí, bude to naozajstný koniec. Koniec jednej z najlegendárnejších kapiel histórie rock’n’rollu. To vyhlásili vlani začiatkom septembra pred novinármi členovia Black Sabbath, keď oznamovali nadchádzajúce koncertnú šnúru. Jej pražská zastávka vychádza práve na 30. 6. štvrtkový večer do O2areny.

S nad sa hudobníci, ktorí si celú kariéru zahrávajú s drsnou a temnou imidž neurazí, keď trochu cynicky povieme, že Black Sabbath sú v pozícii na smrť chorého, ktorému sa v posledných chvíľach pred skonom urobilo náhle dobre, a nikto, vrátane lekárskych kapacít, pre to nemá racionálne vysvetlenie. Tí, ktorí boli na ich predchádzajúcom pražskom koncerte 7. decembra 2013, to môžu potvrdiť.

Onoho zimného večera hrali Black Sabbath – v zostave veľmi blízkej tej „klasickej“ – Čechom prvýkrát. Nebolo divu, že sa dostavilo šestnásť tisíc fanúšikov všetkého veku a sociálnych skupín. Boli hlavne zvedaví. Kapela, ktorá sa nachádzala na turné ku krátko predtým vydanému albume s číslicovým názvom 13, ich asi väčšinu zaskočila. Veď svetom ťahali povesti o boji gitaristu Tonyho Iommiho s vážnou chorobou a stav speváka Ozzyho Osbourna, ktorý sa v niektorých obdobiach nepochybne vplyvom svojho „rockerského“ životného štýlu menil v trosku a sebeparodii, si mohli jeho fanúšikovia overiť pri niekoľkých jeho sólových koncertoch u nás.

A zrazu prišlo oživenie Black Sabbath a Iommiho aj Osbourna akoby polial živou vodou. Dokonca aj prísni recenzenti koncertu sa predháňali v superlatívoch. Ostatne, chválili aj samotné štúdiový album, z ktorého na koncerte boli tri ukážky. „Trinástka“ ale kapelu predstavila ako silný tím, ktorý síce stavajú nové piesňovej stavby zo starých tehál, ale sú stále pevné a majú osobitý, rozpoznateľný charakter.

Ostatne, všetky pokusy o štýlovú zmenu sa „Sabatům“ v minulosti vypomstili. Nebolo divu, že keď začali v roku 2013 na novinke pracovať, slávny americký producent Rick Rubin je vyzval, nech zabudnú na všetko, čo sa počas rokov naučili, a vráti sa na začiatok. Preložené: k temným úderným gitarovým riffom, hromovládnej rytmike, ktorá bola na prelome 60. a 70. rokov základným koreňom toho, čomu sa neskôr začalo hovoriť heavy metal, a k strašidelne škrekotavému spevu, ktorý bol po bezmála pol storočia zdrojom obdivu aj výsmechu. Podarilo sa až albumu 13 je síce neskorá, ale rozhodne úctyhodná perla diskografie tejto kapely.

Faktom je, že nasledovníka „Trinástka“, hybridný album The End, ktoré bolo vydané za účelom propagácie súčasného turné a vo fyzickej podobe sa predáva len na koncertoch, už si mohli Black Sabbath odpustiť.

Obsahuje totiž jednak štyri solídne živé nahrávky starších piesní, tam by bolo všetko v poriadku, ale aj štyri štúdiové pesničky, ktoré ostali z natáčania „Trinástka“. A potvrdilo sa zlaté pravidlo hudobného priemyslu, ktoré hovorí, že čo bolo raz založené do šuplíka, malo by tam zostať. Výnimiek, ktoré je potvrdzujú, poznáme z histórie, skutočne len čo by sa za necht vošlo. Vzhľadom na to, že ani samotní Black Sabbath nezahŕňajú The End do svojej oficiálnej diskografie a berú ich len ako raritu pre skutočne vášnivých fanúšikov, sa ale netreba rozčuľovať. Naopak možno spokojne pokýva nad súdnosťou muzikantských veteránov.

Táto súdnosť sa napokon potvrdila aj tým, že pri rovnakej príležitosti, kedy v septembri 2015 Black Sabbath ohlasovali posledné turné, tiež vyvrátili špekulácie o tom, že majú v pláne natočiť ešte ďalšie regulárny album. Osbourne sa nechal počuť: „Áno, pôvodne sme pred posledným turné chceli ešte jednu dosku natočiť, ale to by zabralo tri alebo štyri roky. To by mi bolo už nejakých zatratených sedemdesiattri! “
Podľa správ z predošlých koncertov turné The End si Black Sabbath svoje lúčenie s fanúšikmi užívajú zakaždým približne dve hodiny, čo je na kapelu s takým vekovým priemerom a (niekdajší) životosprávou skutočne asi na hranici možností.
Je zaujímavé, že zo setlist koncertov, ktoré už prebehli v posledných dňoch napríklad v Rakúsku, Dánsku, Nórsku, Francúzsku alebo Belgicku, úplne vypadli pesničky z posledného albumu a Black Sabbath skutočne len spomínajú – respektíve hrajú svoje „greatest hits“. Spravidla začínajú eponymný skladbou Black Sabbath, úvodným kusom rovnomenného debutového albumu z roku 1970. Na súpiske piesní nechýbajú War Pigs, N.I.B., Rat Salad, Iron Man ani Paranoid.

„Nechcem hovoriť, že si s ostatnými už nestúpne na pódium, ale ako Black Sabbath sme oficiálne u konca,“ povedal Ozzy Osbourne. Odísť na vrchole, to je umenie naozajstných profesionálov.