Rodina Monnierových bola urodzená parížska smotánka. Keď Madam Monnierová zistila, že jej dcéra je zamilovaná do akéhosi neurodzeného muža, siahla na trest, nad ktorým dodnes tuhne krv v žilách. Svoju dcéru uväznila v izbe bez okien na neuveriteľných 25 rokov.
Jedného dňa roku 1901 dostal parížsky úradník anonymný list, že prominentná rodina Monnierových skrýva vo svojom dome desivé tajomstvo. Dotyčný bol obsahom listu doslova zdesený a nariadil okamžité vyšetrovanie. Polícia dorazila k honosnému sídlu Monnierových a veľa z nich si muselo myslieť, že sú na zlej adrese. Tu bývala urodzená rodina, čo mohli urobiť hrozného?
Hovorilo sa, že rodina mala nádhernú dcéru Blanche, ktorú nikto už dvadsaťpäť rokov nevidel. Jednoducho zmizla a nikto nekládol nepríjemné otázky. Trebárs bola na ceste po svete, alebo vo vzdialenom lýceu.
Policajti prehľadávali dom a nenašli nič. Avšak z jednej z miestností kdesi hore pod strechou sa vinul nepríjemný zápach. Dvere boli zatvorené a zamknuté. Policajti neváhali a vyrazili dvere. To, čo videli, im zmrazilo krv v žilách. Miestnosť bola úplne temná, jediné okno bolo zabednené. Smrad v miestnosti bol nepredstaviteľný, takže okno museli policajti okamžite rozbiť, aby sa vôbec dalo dýchať.
Až svetlo z vonku ukázalo celú hrôzu. Smrad pochádzal z hnijúceho jedla rozhádzaného okolo postele. Na posteli bola reťazou prikovaná úplne vyziabnutá žena neurčitého veku. Bola to nebohá Blanche, ktorá zmizla pred 25 rokmi. Po celú tú dobu nevidela slnečné svetlo. Nahá, s vredmi po celom tele, dvadsať päť rokov ležala v reťaziach na posteli. Nič horšie nikto z policajtov nikdy nevidel.
Blanche bola odvezená do nemocnice, zatiaľ čo jej matka a brat boli odvezení do väzby. Cez šialene zúbožený stav si Blanche podľa nemocničného personálu uchovala zdravý rozum a po prevoze do nemocnice vraj povedala, že je „úžasné zase cítiť svieži vzduch“.
Pri výsluchu sa zistilo, že celá hrôza bola zapríčinená len tým, že Blanche si vybrala ako svojho ženícha muža, ktorého madam Monnierová nechcela akceptovať. Postarší neurodzený právnik jej nebol dosť dobrý. Požiadala vraj dcéru, aby ho opustila, a keď tá odmietla, zavrela ju do jej izby…na 25 rokov. Niekoľkokrát sa jej vraj matka pýtala, či si to nerozmýšľal, ale ona trvala na svojom. A to dokonca aj po tom, čo jej milý zomrel.
Nikto z rodiny ani služobníctvo pre ňu nepohol ani prstom. Nikto neupozornil políciu, všetci sa vyhovárali na to, ako hrozný by bol hnev pani domu, keby boli prezradení. Išlo ale skôr o alibi. Najmä zo strany jej brata, ktorý mal všetky možnosti svojej sestre pomôcť. Neurobil však nič.
Hororový príbeh Elisabeth Fritzlovej, ktorá strávila 24 rokov v pivnici, kde ju väznil jej otec.
Nikdy sa nezistilo, kto bol autorom listu, ktorý dostal parížsky úradník. Každopádne po tom, čo bol prípad zverejnený, sa dav zhromaždil priamo pred sídlom Monnierových. Madam Monnierová unikla ponižujúcemu súdu a trestu, pretože dostala zo všetkých tých udalostí infarkt. Zomrela 15 dní po oslobodení svojej dcéry. Blanche dožila svoje dni v nemocnici v Boise, zomrela roku 1913. Pred súdom sa tak objavil len jej brat Marcel, ktorý bol najprv odsúdený, ale neskôr oslobodený, pretože mal znížený intelekt a tiež v tom čase ešte neexistoval zákon o povinnosti poskytnúť niekomu pomoc.
