Tehotenstvo Laurel prebiehalo relatívne v poriadku. Mávala nevysvetliteľné bolesti, ale pripisovala ich práve to, že je v inom stave. Ani vo sne by ju nenapadlo, že by sa mohlo jednať o niečo vážne. Keď potom bolesti začali byť neznesiteľné, odviezol ju radšej v 35 týždni tehotenstva manžel do nemocnice. A práve tam lekári odhalili krutú pravdu. Laurel mala rakovinu.
Lekár zdrvenej žene oznámil, že má rakovinu, ktorá postihla pečeň, a nariadil okamžitý cisársky rez, aby mohla podstúpiť čo najrýchlejšie liečbu. Narodila sa jej dcéra Ruby, ktorá putovala do inkubátora. Ona sama začala s ožarovaním.
Jej telo však bolo natoľko slabé a rakovina bola v tak pokročilom štádiu, že napriek všetkej snahe lekárov desať týždňov po narodení dcéry zomrela.
„Laurel bola úžasná žena. Stretli sme sa už v detstve na letnom tábore, a keď sme boli tínedžeri, zamilovali sme sa do seba. Nedokážem ani opísať, ako veľmi ťažké chvíle som zažíval, keď som ju navždy stratil. Všetko sa to stalo strašne rýchlo,“ povedal jej manžel, ktorému dodáva silu malá dcérka Ruby.
„Nič vás nemôže pripraviť na smrť takto blízkeho človeka. Chcel by som ale poďakovať lekárom za ich starostlivosť. Urobili všetko, čo mohli. Laurel už ale nebolo pomoci. Nemali sme tušenie, že má rakovinu. Jej symptómy boli ľahko zameniteľné s tými, ktoré sprevádzajú tehotenstvo,“ pokračoval.
Bol by veľmi rád, aby si z ich príbehu so zlým koncom vzali príklad ostatní ľudia. „Nepodceňujte žiadne bolesti. Aj malá bolesť môže signalizovať nejakú chorobu. Nikdy neprehliadajte varovné signály,“ doplnil.
Na svoju manželku myslí veľmi často a občas sa trochu boja toho, ako bude v budúcnosti zvládať starosť o dcéru. „Napadlo ma napríklad, že jej asi nebudem vedieť urobiť cop. A nedokážem s ňou správne hovoriť o veciach ohľadom dospievania. Budem sa ale snažiť, ako najlepšie budem vedieť,“ dodal.
